Arturo Rawson

Narodil sa v meste Santiago del Estero v rovnomennej provincii na severe Argentíny do vojenskej rodiny pôvodom z USA. V roku 1905 ukončil štúdium na vojenskej akadémií a následne začal pôsobiť v kavalérii. Na vojenskej akadémii začal následne pôsobiť ako profesor. V 20. rokoch 20. storočia sa zúčastnil na vojenských kampaniach proti pôvodným obyvateľom na severe krajiny.[1] Postupne sa prepracoval medzi najužšie armádne velenie, čo z neho automaticky urobilo aj významnú politickú osobnosť. Do politiky sa dostal počas vlády prezidenta Ramóna Castilla, ktorý sa v roku 1943 pokúsil presadiť na post prezidenta svojho spojenca Robustiana Patróna Costasa cez zmanipulované voľby.[2] Proti tomu sa postavila armáda na čele s generálmi Pedrom Pablom Ramírezom a Rawsonom. Zásah armády začal 3. júna 1943, na stranu prezidenta sa postavila časť vojska, no povstalecká časť bol silnejšia a obsadila hlavné body v Buenos Aires vrátane prezidentského paláca. Castillo sa snažil odporovať, presunul sa na loď, ktorá mala vyplávať do ústia Río de la Plata, no armáde sa ho podarilo zadržať. Na druhý deň prevzala armáda úplnú kontrolu nad krajinou a oficiálne prezidenta Castilla zvrhla.[3]

Na čelo krajiny sa postavil generál Arturo Rawson, jeden z vodcov prevratu.[4] Tento krok armády uvítala väčšina obyvateľstva, keďže toto verilo, že iba vojaci zaistia poriadok a stabilitu. Generáli sa zas domnievali, že predlžovanie zlej situácie a ďalšie volebné podvody iba prehĺbia krízu. Prevrat podporila hlavná opozičná strana Radikálna občianska únia, ale i Spojenci, predovšetkým USA.[5] Rawson však nemal v armáde veľkú podporu a preto mu 7. júna oznámil generál Pedro Pablo Ramírez, že musí odstúpiť. Nahradil ho práve generál Ramírez. Po odchode z funkcie sa Rawson stal veľvyslancom v Brazílii, kde zotrval dva roky. Zomrel na infarkt myokardu 8. októbra 1952 v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arturo Rawson