Santiago Derqui

Narodil sa v meste Córdoba bývalému vojakovi z tradičnej španielskej vojenskej rodiny, no rodinný pôvod siaha do Talianska. Študoval právo na Národnej univerzite v Córdobe. Postupne sa vypracoval na profesora práva a filozofie. Neskôr začal pracovať ako štátny úradník vo vláde Provincie Corrientes a postupne vystriedal viacero funkcii. Potom, čo v roku 1852 získal najvyššiu moc v Argentíne Justo José de Urquiza, bol Santiago Derqui vyslaný na špeciálnu obchodnú misiu do Paraguaja. Následne sa stal poslancom za Provinciu Córdoba. V marci 1854 ho Urquiza vymenoval za ministra spravodlivosti Argentínskej konfederácie, kde zotrval do októbra, kedy rovno prešiel na funkciu ministra vnútra konfederácie, kde už zotrval do februára 1860.[1]

Urquiza ho začal využívať pre rôzne úlohy v rámci konfederácie, vďaka čomu sa stal známym, no nie verejne populárnym, čo brzdilo jeho potenciálnu politickú kariéru. Bol však lojálny k Urquizovi a ten si ho kvôli tomu vybral za svojho nástupcu, keď ho uprednostnil pred populárnejšími politikmi. So zvyšujúcimi sa nepokojmi medzi Buenos Aires a zvyškom konfederácie mu Urquiza 5. marca 1860 odovzdal úrad prezidenta Argentínskej konfederácie, aby sa mohol naplno venovať bojom s Buenos Aires. Potom, čo vojsko Buenos Aires vyhralo v bitke pri Pavóne nad Urquizom, pristúpil Derqui na ústavné zmeny žiadané víťaznou stranou, čím umožnil vznik Argentínskej republiky. Tým však stratil zvyšky podpory a v novembri 1861 radšej rezignoval a ušiel do Montevidea. Do Argentíny mu v roku 1864 umožnil návrat neskorší prezident Bartolomé Mitre a Derqui sa usadil v Provincii Corrientes. O rok neskôr sa dostal na krátko do väzenia pre nepravdivé obvinenie, že podporoval nepriateľskú inváziu do krajiny. Zomrel v úplnej chudobe v roku 1867.[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Santiago Derqui