Kráľova hoľa

Kráľova hoľa (nem. Königsberg) (1 946,1 m n. m.)[2] je najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier. Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.

O iných významoch výrazu Kráľova hoľa pozri Kráľova hoľa (rozlišovacia stránka).
Kráľova hoľa
vrch
Kráľova hoľa v zime
Štát Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Obec Šumiac[1]
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodie Hornád, Hron, Váh
Nadmorská výška 1 946,1 m n. m.
Súradnice 48°52′59″S 20°08′21″V
Najľahší výstup z obce Šumiac po turistickej značke
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier

Pod Kráľovou hoľou pramenia najväčšie slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa.

Zo Šumiaca vedie na vrchol k vysielaču horská asfaltová cesta (pre verejnú dopravu uzavretá), kde sa nachádza veľká obslužná budova. V jej priestoroch je otvorené aj malé núdzové útočisko pre turistov. Z účelovej budovy v Prednom sedle (ktorým vedie lesná cesta na vrchol) bola vybudovaná celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou.

Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prenocovať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov (celoročne otvorená, nie je udržiavaná).

Prístup

Geológia

Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorovpararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.[3]

Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej hole

Z Kráľovej hole boli pozorované a zdokumentované rumunské Apusenské vrchy (rum. Munții Apuseni) pri vzdialenosti vyše 300 km. Boli pozorované výrazné vrcholy Vârful Vlădeasa308 km a Vârful Buteasa309,6 km čo je aj maximálna vzdialenosť pozorovania.

Rumunské Apusenské vrchy boli prvýkrát pozorované z nášho územia, zároveň sa jedná o prvé slovenské pokorenie hranice 300 kilometrov a to nie len na Slovensku, ale dokonca zrejme aj v rámci celej strednej Európy. Je to slovenský rekord tzn. najvzdialenejšie pozorovanie z územia Slovenska.[4][5][6]

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Literatúra

Mapy

  • VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 123, Turistická mapa 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa 1 : 50 000, 8. vydanie, 2018, ISBN 60-03-32250-0

Pozri aj

Referencie

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa 1 : 50 000. 8. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2018. ISBN 60-03-32250-0.
  3. Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava
  4. Na obzore [naobzore.net]. Slovenský rebríček/Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska [online]. 2017-09-21, rev. 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
  5. Dalekie Obserwacje (by michals). Rumunia z Kral’ovej Holi (300+)!!! [online]. 2020-02-09, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po poľsky)
  6. ČT24 – Česká televize (kar). Z Tater bylo vidět až do Rumunska. Slovensko hlásí rekord v dohlednosti [online]. 2020-02-11, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.