Sofijska kotlovina

Jedná sa o rozľahlú kotlinu v západnej časti Bulharska na území ktorej sa rozprestiera hlavné mesto Sofia.[1][2] Zo severu je ohraničená pohorím Sofijska planina (bulh. Софийска планина) (časť Západnej Starej planiny), zo západu, juhozápadu a juhu pohoria Viskjar (bulh. Вискяр), Ľulin (bulh. Люлин) a Vitoša (bulh. Витоша) a z juhovýchodu pohoriami Lozenska planina (bulh. Лозенска планина)[1][2][3] a Plana (bulh. Плана)[2]

Dĺžka kotliny je v severozápadno-juhovýchodnom smere približne 75 km[1][3] a a šírka sa pohybuje od 5 km[3] do 20 km.[1] Zaberá územie s rozlohou približne 1 180 km². Priemerná nadmorská výška na území kotliny je 550 m n. m.,[1][2][3] pričom toto platí pre rozsiahlu strednú rovinatú časť (práve táto časť kotliny je tzv. Sofijsko pole, aj keď tento názov sa používa aj ako synonymum slova Sofijska kotlovina).[1][3] Okrajové časti majú pahorkatinový charakter[1][3] a nadmorská výška sa v nich pohybuje okolo 700 m n. m..[1][3] Veľkú časť zaberá bulharská metropola Sofia a jej predmestia, ktoré sčasti zasahujú až do blízkych pohorí. Z juhu na sever preteká kotlinou najdlhšia bulharská rieka Iskar.[3]

Kotlina tvorila[2][1] v období pliocénu[1] dno sladkovodného jazera.[2][1] Základovú časť kotliny tak tvoria zeminy a piesky z tohto obdobia.[3] Jazero bolo zavodňované riekou Iskăr a v oblasti kotliny tak ostalo z minulosti aj množstvo riečnych nánosov, ktoré ďalej utvárali povrch. Najviditeľnejšie sú na okrajoch, pri úpätiach pohorí s ktorými kotlina susedí a ktoré dávajú okrajom kotliny pahorkatinový charakter. Na mnohých miestach sa vyskytujú aj blatá.[1][3] Povrch je charakteristický vysokým stupňom erózie.[1][3] Severná okrajová časť na ktorú nadväzuje Stará planina je tvorená vrstvami bridlíc z obdobia paleozoika a pieskоvcami, vápencami a zlepencami z obdobia jury a triasu. Naproti tomu južná okrajová časť je tvorená na západ od rieky Iskăr predovšetkým pyroklastikmi z obdobia vrchnej kriedy a na východ od rieky Iskăr pieskovcami a zlepencami z obdobia triasu.[3]

Podnebie je mierne kontinentálne.[1][3] V zimnom období sú tu charakteristické teplotné inverzie,[1] pre obdobie jari sú typické prejavy tzv. fönu.[1][3] Priemerná ročná teplota je 9 – 10°C, v januári je dlhodobý priemer okolo -2°C a v júli okolo 20°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 550 – 560 mm.[3]

Sofijska kotlovina je odvodňovaná riekou Iskăr a jej mnohými prítokmi,[1][2][3] z ktorých najvýznamnejšie sú rieky Blato (bulh. Блато) a Lesnovska reka (bulh. Лесновска река).[3] Pôdy v doline sú od černozeme v rovinatých nížinných oblastiach, po málo úrodné gaštanové pôdy v periférnych vyšších polohách.[3] Kotlinu charakterizujú veľké zásoby podzemných vôd a množstvo minerálnych[1] a krasových[1] prameňov.[1][2] Najvýznamnejšie vyvieračky minerálnych prameňov sa nachádzajú v mestách Bankja a Sofia, ako aj v dedinách Pančarevo, Železnica, Bistrica, Rudarci ale aj v iných.[2] Na území kotliny sa nachádzajú náleziská lignitu[1][3] pri Sofii a pri Slivnici a nálezisko mangánových rúd pri dedine Požarevo.[3]

Oblasť je veľmi husto obývaná. V kotline sa nachádza teritórium hlavného mesta Sofie, ako aj mnohých ďalších miest a dedín.[1] Počet obyvateľov kotliny sa aj neustále zvyšuje a to v podstate vo všetkých obývaných sídlach.[1] Kotlina je významným dopravným uzlom Bulharska.[1] Územie kotliny je odlesnené.[1][3] Pôda je úrodná, pričom ju z veľkej časti tvorí černozem.[3] Okrem zastavanej plochy je územie kotliny tvorené predovšetkým lúkami a obhospodarovanou pôdou.[1] Pestujú sa predovšetkým obilniny, krmoviny a zelenina.[1][3] Rozšírený je aj chov hospodárskych zvierat.[1]