Sofijská synagóga

Sofijská synagóga je tretia najväčšia synagóga v Európe (po budapeštianskej a amsterdamskej) a bola postavaná architektom nemecko-transylvánskeho pôvodu, ktorý študoval vo Viedni a pôsobil predovšetkým v Bulharsku, Friedrichom Grünangerom. Slávnostne otvorená bola po 4 rokoch výstavby 9. septembra 1909 za prítomnosti cára Ferdinanda.[2]

Friedrich Grünanger bol vybraný ako architekt synagógy sofijskou Židovskou komunitou. Prvý plán, ktorý predložil bol komunitou odmietnutý a komunita požiadavku doplnila o podmienku, aby bola budova postavená v štýle synagóg, ktoré sa stavali v tom čase v západnej Európe. Druhý návrh, ktorý bol schválený, bol postavený na budove sefardskej synagógy vo Viedni. Židovskej komunite boli predložené tri kapacitné možnosti pre synagógu: 500, 700 a 1100 ľudí. Komunita sa najskôr rozhodla pre kapacitu 700 ľudí, ale neskôr na základe rastúcej židovskej komunity v Sofii bola už v priebehu stavby požiadavka zmenená na 1100 ľudí.

Budova je postavená v maurskom štýle s prvkami viedenskej secesie. Podľa bulharských sefardských tradícií sa do synagógy vstupuje cez veľký dvor. Budova je štvorcového tvaru s centrálnou loďou a predsieňou. Kapacita synagógy je 1170 ľudí, vnútorná dĺžka steny je približne 20 metrov a budova je vysoká 31 metrov.[3]

• 
  Detail západnej časti
• 
  Detail kupole
• 
  Detail severnej steny
• 
  Celkový pohľad zo severovýchodu
• 
  Severná stena zo severovýchodu
• 
  Detail strechy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sofijská synagóga