Čákiovci

Čákiovci (starší slovenský pravopis: Čákyovci, Csákyovci, Csakyovci, Csákiovci; základný tvar: Čáki, starší slovenský pravopis: Čáky, Csáky, Csaky, Csáki; po latinsky: Csáky, Chaky, Cháky, Csáki, Csaki, Chaki, de Chak, de Chák; po maďarsky Csáky; predikát: v slovenskej podobe z Cheresigu (a z Adrianu), v latinsko-maďarskej podobe de Kőrösszeg [alebo Kőrös(s)zegh/Keres(s)zegh/Keresztszegh/Kereszteg] (et Adorján))[3][4][5][6][7][8] boli významný šľachtický rod v Uhorsku.

O rovnomennej vetve rodu Čák (lat. Csáky de Mihály)[1][2] pozri Čákiovci (de Mihály).
Čákiovci (Čáki)

erb rodu Čákiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulytaverník, župan, gardista, kurucký generál, komorník. kráľovský komisár
ZakladateľLadislav (tzv. Pilisky)
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Posledná hlava dynastieGustav Čáki
Rok zániku dynastie1964
Štátna príslušnosťUhorská
Ďalšie vetvy dynastieiliašovská, kluknavská, hodkovská, bijacovská, košicko - trenčianská

Dejiny rodu

Prvé zmienky o Čákiovcoch pochádzajú zo 14. storočia. Rod pochádza pravdepodobne z obce Piliska (Satmárska župa). Prvý známy člen rodu je Ladislav (tzv. Pilisky), v listinách spomínaný už v roku 1366. V roku 1396 rod získal obec Adrian (Biharská župa), Cheresig (v dnešnej maďarčine Kőrösszeg). Názvy novo získaných majetkov začali používať ako prídomok. Čákiovci postupne získali viaceré majetky, najmä v Sedmohradsku, ale aj na území dnešného Maďarska a Slovenska. Členovia rodu zastávali vysoké cirkevné úrady, významní krajinskí hodnostári. Významným členom rodu bol Štefan Čáki „Veľký“ (1560  1605), ktorý pôsobil vo funkcii hlavného kapitána sedmohradských vojsk. Bol zakladateľom rodu Čákiovcov, ktorí prišli zo Sedmohradska na územie severného Uhorska (dnešného Slovenska).[9]

Erb

Erb rodu Čáki sa zobrazuje najmä ako sťatá alebo krvácajúca hlava Turka s turbanom. Pôvodný erb obsahoval poprsie muža s fúzatou tvárou zobrazenou v profile, s dobovým klobúkom na hlave. V 15. storočí sa zobrazuje už len bez štítu a poprsie už vyrastá z vavrínového venca. V 16. storočí vyrastá z koruny, poprsie je už vsadené do modrého štítu. Koruna je zlatá, odev muža červený. Nízky hnedý klobúk má zastrčené orlie pero. V 17. storočí z erbu definitívne mizne vavrínový veniec spod poprsia muža a orlie pero z klobúka. Takže do konca 18. storočia sa mení len odev a čiapka podľa dobového štýlu. Krvácajúca hlava sa objavuje až v polovici 18. storočia.[4]

Významnejší členovia rodu[9]

  • Štefan Čáki „Veľký“ (*1560  † 1605), sedmohradský hlavný kapitán
  • Ladislav Čáki (* ?  † 1655), gróf, komarniansky župan, zvolenský župan
  • Štefan Čáki (* 1603  † 1662), gróf, taverník, klužský župan, spišský župan
  • Štefán Čáki (* 1635  † 1699), krajinský sudca, gróf, spišský župan
  • Imrich Čáki (* 1672  † 1732), uhorský kardinál
  • Mikuláš Čáki (* 1698  † 1757), ostrihomský arcibiskup, gróf, knieža - prímas Uhorska
  • Juraj Čáki (* 1729  † 1785), gróf, rytier rádu sv. Štefana
  • Jozef Čáki (* 1743  † 1799), komorník, spišský župan
  • Michal Čáki (* 1676  † 1757), kurucký generál
  • Albín Čáki (* 1841  † 1912), uhorský minister kultúry a školstva, gróf, spišský a šarišský župan
  • Alfonz Čáki (* 1841  † 1879), spisovateľ
  • Karol Čáki (* 1873  † 1945), gróf, maďarský minister obrany
  • Imrich III. Čáki (* 1882  † 1961), diplomat, maďarský minister zahraničných vecí
  • Gustáv Čáki (* 1883  † 1964), gróf, maďarský diplomat, atašé veľvyslanectva v Srbsku

Galéria

Referencie

  1. http://genealogy.euweb.cz/hung/mihaly.html
  2. Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
  3. Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C  F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 91  98.
  4. Csáky. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I A  D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 333.
  5. Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
  6. ALO docView - 03 Biographisches Lexikon des Kaisertums Österreich (1858) [online]. literature.at, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
  7. Oklevéltár a gróf Csáky család történetéhez. II. Oklevelek 1500–1818. (Budapest, 1919.) [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. S. 613, 677, 678, 679, 680, 723, 742, 766, 779, 865
  8. KORN, Philipp. Ungarn's Recht und Gesetz, ruhmvoll verfochten durch Deutsche, Polen, Italiener, Engländer und Franzosen in den Kriegsjahren 1848 - 1849 (mit historisch-statistisch-genealogischen Erläuterungen : in 2 Bänden. ¬Der ungarisch-österreichische Krieg und der Antheil der Deutschen an demselben). [s.l.] : [Schünemann] ; [Westermann], 1854. 325 s. S. 410.
  9. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 20  21.

Pozri aj

Externé odkazy

    This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.