Čákiovci
Čákiovci (starší slovenský pravopis: Čákyovci, Csákyovci, Csakyovci, Csákiovci; základný tvar: Čáki, starší slovenský pravopis: Čáky, Csáky, Csaky, Csáki; po latinsky: Csáky, Chaky, Cháky, Csáki, Csaki, Chaki, de Chak, de Chák; po maďarsky Csáky; predikát: v slovenskej podobe z Cheresigu (a z Adrianu), v latinsko-maďarskej podobe de Kőrösszeg [alebo Kőrös(s)zegh/Keres(s)zegh/Keresztszegh/Kereszteg] (et Adorján))[3][4][5][6][7][8] boli významný šľachtický rod v Uhorsku.
Čákiovci (Čáki) | |
erb rodu Čákiovcov | |
Krajina | Uhorské kráľovstvo |
---|---|
Tituly | taverník, župan, gardista, kurucký generál, komorník. kráľovský komisár
|
Zakladateľ | Ladislav (tzv. Pilisky) |
Rok založenia dynastie | 14. storočie |
Posledná hlava dynastie | Gustav Čáki |
Rok zániku dynastie | 1964 |
Štátna príslušnosť | Uhorská |
Ďalšie vetvy dynastie | iliašovská, kluknavská, hodkovská, bijacovská, košicko - trenčianská |
Dejiny rodu
Prvé zmienky o Čákiovcoch pochádzajú zo 14. storočia. Rod pochádza pravdepodobne z obce Piliska (Satmárska župa). Prvý známy člen rodu je Ladislav (tzv. Pilisky), v listinách spomínaný už v roku 1366. V roku 1396 rod získal obec Adrian (Biharská župa), Cheresig (v dnešnej maďarčine Kőrösszeg). Názvy novo získaných majetkov začali používať ako prídomok. Čákiovci postupne získali viaceré majetky, najmä v Sedmohradsku, ale aj na území dnešného Maďarska a Slovenska. Členovia rodu zastávali vysoké cirkevné úrady, významní krajinskí hodnostári. Významným členom rodu bol Štefan Čáki „Veľký“ (1560 – 1605), ktorý pôsobil vo funkcii hlavného kapitána sedmohradských vojsk. Bol zakladateľom rodu Čákiovcov, ktorí prišli zo Sedmohradska na územie severného Uhorska (dnešného Slovenska).[9]
Erb
Erb rodu Čáki sa zobrazuje najmä ako sťatá alebo krvácajúca hlava Turka s turbanom. Pôvodný erb obsahoval poprsie muža s fúzatou tvárou zobrazenou v profile, s dobovým klobúkom na hlave. V 15. storočí sa zobrazuje už len bez štítu a poprsie už vyrastá z vavrínového venca. V 16. storočí vyrastá z koruny, poprsie je už vsadené do modrého štítu. Koruna je zlatá, odev muža červený. Nízky hnedý klobúk má zastrčené orlie pero. V 17. storočí z erbu definitívne mizne vavrínový veniec spod poprsia muža a orlie pero z klobúka. Takže do konca 18. storočia sa mení len odev a čiapka podľa dobového štýlu. Krvácajúca hlava sa objavuje až v polovici 18. storočia.[4]
Významnejší členovia rodu[9]
- Štefan Čáki „Veľký“ (*1560 – † 1605), sedmohradský hlavný kapitán
- Ladislav Čáki (* ? – † 1655), gróf, komarniansky župan, zvolenský župan
- Štefan Čáki (* 1603 – † 1662), gróf, taverník, klužský župan, spišský župan
- Štefán Čáki (* 1635 – † 1699), krajinský sudca, gróf, spišský župan
- Imrich Čáki (* 1672 – † 1732), uhorský kardinál
- Mikuláš Čáki (* 1698 – † 1757), ostrihomský arcibiskup, gróf, knieža - prímas Uhorska
- Juraj Čáki (* 1729 – † 1785), gróf, rytier rádu sv. Štefana
- Jozef Čáki (* 1743 – † 1799), komorník, spišský župan
- Michal Čáki (* 1676 – † 1757), kurucký generál
- Albín Čáki (* 1841 – † 1912), uhorský minister kultúry a školstva, gróf, spišský a šarišský župan
- Alfonz Čáki (* 1841 – † 1879), spisovateľ
- Karol Čáki (* 1873 – † 1945), gróf, maďarský minister obrany
- Imrich III. Čáki (* 1882 – † 1961), diplomat, maďarský minister zahraničných vecí
- Gustáv Čáki (* 1883 – † 1964), gróf, maďarský diplomat, atašé veľvyslanectva v Srbsku
Galéria
- kaštieľ v Spišskom Hrhove
- Čákiho kaštieľ (v elektickom štýle) v Bratislave Prievoz
- kaštieľ v Hodkovciach dal postaviť Štefan Čáki
- Hodkovce - kaštieľ, nápis latinský v interiéri kaštieľa
- kaštieľ v Bijacovciach v areáli sídli Stredná odborná škola lesnícka
- Portrét Albína Čákiho
- Obnova kaplnky ako pozostatok z loveckého sídla Čákiovcov (Sans-Souci) neďaleko Iliašoviec
- Spišský hrad. O správu hradu sa mal starať Michal Čáki (1676 - 1757), Spišský hrad zasiahlo aj posledné zo serie proti-habsburských povstaní Františka Rákociho. Kurucké vojsko v roku 1703 hrad obsadilo a zotrvalo tam 7 rokov. V roku 1710 hrad sa vrátil do vlastníctva Čákiovcov.
Referencie
- http://genealogy.euweb.cz/hung/mihaly.html
- Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
- Biografický lexikón Slovenska. Zväzok II C – F. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 91 – 98.
- Csáky. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1977. 624 s. S. 333.
- Csáky [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
- ALO docView - 03 Biographisches Lexikon des Kaisertums Österreich (1858) [online]. literature.at, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
- Oklevéltár a gróf Csáky család történetéhez. II. Oklevelek 1500–1818. (Budapest, 1919.) [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. S. 613, 677, 678, 679, 680, 723, 742, 766, 779, 865
- KORN, Philipp. Ungarn's Recht und Gesetz, ruhmvoll verfochten durch Deutsche, Polen, Italiener, Engländer und Franzosen in den Kriegsjahren 1848 - 1849 (mit historisch-statistisch-genealogischen Erläuterungen : in 2 Bänden. ¬Der ungarisch-österreichische Krieg und der Antheil der Deutschen an demselben). [s.l.] : [Schünemann] ; [Westermann], 1854. 325 s. S. 410.
- MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 20 – 21.