Komunistická strana Slovenska (1992)
Komunistická strana Slovenska, skratka KSS, je krajne ľavicová politická strana pôsobiaca na Slovensku. Nie je právnym, ale považuje sa za ideového nástupcu Komunistickej strany Slovenska, pozri Komunistická strana Slovenska (1948).
| Komunistická strana Slovenska | |||
 | |||
| Základné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Skratka | KSS | ||
| Založenie | 1992 | ||
| Materská strana | KSS (1948) | ||
| Predseda | Jozef Hrdlička | ||
| Podpredseda | Juraj Obert Viera Klímentová Pavol Suško Jalal Suleiman | ||
| Najviac poslancov | 11 (2002) | ||
| Poslancov | 0 (NR SR) 0 (Európsky parlament) | ||
| Volebný výsledok | 0,62 % (Voľby do Národnej rady 2016) 1,51 % (Európske voľby 2014) | ||
| Ideológie | marxizmus-leninizmus socializmus antikapitalizmus | ||
| Politické spektrum | krajná ľavica[1] | ||
| IČO | 17309981 | ||
| Počet členov | ▲ 1 793 (31.12.2017)[2] | ||
| Medzinárodné organizácie | |||
| Skupina Európskeho parlamentu | žiadna | ||
| Medzinárodné organizácie | Iniciatíva komunistických a robotníckych strán | ||
| Ďalšie informácie | |||
| Sídlo | Hattalova 12A 831 03 Bratislava | ||
| Noviny | Kroky [3] | ||
| Farby | Červená, Modrá | ||
| Web | www.kss.sk | ||
| |||
Strana má vo svojom volebnom programe napr. zahrnuté tvorbu zmiešaných podnikov, čo sú určité ústupky voči novej dobe a prispôsobovaniu sa nový potrebám. Zároveň však svoju politiku smeruje tradicionalisticky, čím sa do značnej miery odlišuje od tzv. západných komunistických strán a hnutí, ktoré presadzujú otvorenú politiku voči migrácii, či menšinám.
Vedenie strany
- Jozef Hrdlička – predseda ústredného výboru strany (od 25. novembra 2006)
- Jalal Suleiman – podpredseda ústredného výboru strany (od 5. februára 2011)
- Pavol Suško – podpredseda ústredného výboru strany (od 25. novembra 2006)
- Juraj Pavlovič – podpredseda ústredného výboru strany (od 5. februára 2011)
- Viera Klimentová – podpredsedníčka ústredného výboru strany (od 2. decembra 2011)
- Jozef Artim – ústredný tajomník strany (od 7. septembra 2006)
Dejiny
Predohra vzniku KSS
6. marca 1991 bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná Komunistická strana Slovenska – 91 /KSS – 91/ V dňoch 29. – 30. júna 1991 sa vo Zvolene konal ustanovujúci zjazd, za predsedu bol zvolený Július Feješ.
28. augusta 1992 sa vo Zvolene konal II. zjazd KSS 91. Bol to zjazd uskutočnený bezprostredne pred zjednotením KSS 91 a ZKS. 19. marca 1991 bol ministerstvom vnútra zaregistrovaný Zväz komunistov Slovenska /ZKS/. Ustanovujúci zjazd ZKS sa konal v Bratislave 18. januára 1992. Za predsedu bol zvolený Juraj Janošovský.
Existencia dvoch komunistických strán vyplývala z vtedajšej situácie v spoločnosti.
Takmer osemnásť mesiacov pôsobili na politickej scéne Slovenska dve komunistické strany.V roku 1992 sa obidve strany zúčastnili na voľbách : ZKS do Federálneho zhromaždenia /0,76%/ KSS – 91 do Slovenskej národnej rady (0,75 %)
Dejiny KSS
Zjednocujúci zjazd KSS 91 a ZKS sa konal 29. augusta 1992 v historickom Robotníckom dome v Banskej Bystrici. Z piatich predložených návrhov názvov strany delegáti zjazdu schválili názov Komunistická strana Slovenska. Za predsedu bol zvolený Vladimír Ďaďo, ktorý tento post zastával do roku 1998, kedy bol vystriedaný Jozefom Ševcom. V NR SR bola zastúpená zatiaľ len jedno volebné obdobie, 2002 – 2006. Po neúspechu vo voľbách rezignovalo 23. júna 2006 vedenie strany na čele s predsedom Jozefom Ševcom. Z podpredsedníckych funkcií odstúpili Jozef Hrdlička, Ján Gregor, Karol Ondriaš a z postu ústredného tajomníka Ladislav Jača. Za nového predsedu bol na VI. zjazde 25. novembra 2006 zvolený Jozef Hrdlička.
Volebné výsledky
Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana KSS.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1992 | Slovenská národná rada | 23 349 | 0,76 % | 0 | 14. miesto | neúčasť v parlamente |
| 1994 | Národná rada SR | 78 419 | 2,73 % | 0 | 13. miesto | neúčasť v parlamente |
| 1998 | Národná rada SR | 94 015 | 2,79 % | 0 | 7. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2002 | Národná rada SR | 181 872 | 6,32 % | 11 | 7. miesto | opozícia |
| 2006 | Národná rada SR | 89 418 | 3,88 % | 0 | 7. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2010 | Národná rada SR | 21 104 | 0,83 % | 0 | 11. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2012 | Národná rada SR | 18 583 | 0,72 % | 0 | 14. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2016 | Národná rada SR | 16 278 | 0,62 % | 0 | 14. miesto | neúčasť v parlamente |
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana KSS.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | Európsky parlament | 31 908 | 4,54 % | 0 | 7. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2009 | Európsky parlament | 13 643 | 1,65 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2014 | Európsky parlament | 8 510 | 1,51 % | 0 | 13. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2019 | Európsky parlament | 6 199 | 0,62 % | 0 | 16. miesto | neúčasť v parlamente |
Výsledky strany v komunálnych voľbách.
| Rok volieb | Počet starostov za KSS | Počet starostov v koalícii s KSS |
|---|---|---|
| 2002 | 32 | 81 |
| 2006 | 13 | 31 |
| 2010 | 8 | 14 |
| 2014 | 5 | 5 |
| 2018 | 3 | 2 |
Volebné preferencie
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009 a november 2010).
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 5,4 | 5,1 | 5,9 | 4,2 | 5,9 | 4,9 |
| 2005 | 5,9 | 4,2 | 4,4 | 5,4 | 5,0 | 5,0 | 5,3 | 5,0 | 4,8 | 5,2 | 5,0 | 6,1 |
| 2006 | 4,0 | 5,4 | 3,6 | 3,8 | 3,6 | 5,1 | 2,2 | 1,2 | 1,3 | 1,2 | 2,8 | 2,0 |
| 2007 | 1,9 | 1,8 | 1,4 | 1,3 | 3,1 | 2,8 | 1,8 | 2,3 | 1,5 | 2,3 | 2,5 | 2,0 |
| 2008 | 2,0 | 0,8 | 2,5 | 1,1 | 1,7 | 0,9 | 1,6 | 1,4 | 1,7 | 1,7 | 2,0 | 1,2 |
| 2009 | 1,4 | 1,6 | 1,6 | 0,9 | 2,3 | 2,7 | 2,1 | 2,1 | 3,3 | 3,5 | 3,6 | 2,0 |
| 2010 | 1,8 | 2,9 | 1,4 | 1,3 | 1,6 | 2,3 | 0,6 | . | 2,5 | 0,9 | 1,2 | 1,9 |
| 2011 | . | 2,0 | 1,9 | . | 1,7 | 0,9 | 1,7 | . | 1,9 | 1,4 | 1,1 | 1,8 |
| 2012 | 1,4 | 1,0 | 1,5 | 0,4 | 1,1 | 2,0 | . | . | . | . | . | . |
| 2013 | 2,2 | 3,0 | 2,2 | 2,2 | 1,7 | . | . | . | 2,1 | 2,0 | . | . |
Politici Komunistickej strany Slovenska
Články o politikoch Komunistickej strany Slovenska sú uvedené v kategórii Politici KSS.
Predsedovia Ústredného výboru KSS
- 1992 – 1998 Vladimír Ďaďo
- 1998 – 2006 Jozef Ševc
- 2006 Vladimír Ďaďo (zastupujúci)
- 2006 – súčasnosť Jozef Hrdlička
Členská základňa
Podľa oficiálnych údajov [4] mala strana k 31. decembru 2007 8 654 členov.
K 31. decembru 2016 mala 1 769 členov.[5]
Referencie
- Eurovoľby 2014 na Slovensku [online]. euractiv.sk, 2014-04-13, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
- KSS. Výročná správa Komunistickej strany Slovenska za rok 2017 [online]. KSS, 2019-04-27, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
- Kroky
- Výročná správa KSS za rok 2007, [online]. NR SR, [cit. 2009-03-10]. Dostupné online.
- Výročná správa KSS za rok 2016 [online]. MV SR, [cit. 2018-11-19]. Dostupné online.
Externé odkazy
| Stranícke orgány | ÚV KSČ · KSS · ÚV KSS · Generálny tajomník ÚV KSČ · Ústredná kontrolná a revízna komisia KSČ · Rudé právo · Pravda · Komunistický zväz mládeže Československa · Československý zväz mládeže · Socialistický zväz mládeže |  |
|---|---|---|
| Ozbrojené organizácie | ||
| Predsedovia | Bohumír Šmeral · Alois Muna · Josef Haken · Bohumil Jílek · Klement Gottwald · Antonín Novotný · Alexander Dubček · Gustáv Husák · Miloš Jakeš · Karel Urbánek · Ladislav Adamec | |
| Dejiny | Decembrový generálny štrajk 1920 · Karlínski chlapci · Manifest siedmich (1929) · Protifašistický odboj · Voľby 1946 · Februárový prevrat (1948) · Pražská jar · Vpád vojsk Varšavskej zmluvy (1968) · Normalizácia · Nežná revolúcia (1989) | |
| Ostatné | ||
| Pokračovatelia | ||