Tomáš (apoštol)

V evanjeliách sa okrem mena Tomáš uvádzaj aj s pogréčteným menom Didym(u)os (t.j. dvojča ale tiež blíženec), prevzatým z pôvodného aramejského a hebrejského mena. Predpokladá sa, že toto prímenie súviselo s tým, že mal zrejme sestru alebo brata, narodeného spolu s ním. Pod týmto menom ho spomína Ján na dvoch miestach svojho evanjelia:

Patrí medzi apoštolov, o ktorých jestvuje málo spoľahlivých historických údajov a tak sa o jeho živote a skutkoch dozvedáme väčšinou iba z novozákonných textov; okrem Markovho evanjelia je o ňom zmienka u všetkých ostatných evanjelistov. V nich sa jeho meno spomína niekoľkokrát: pri vyvolení Dvanástich, v texte o vzkriesení Lazára, pri Poslednej večeri, o Tomášovom pochybovaní, pri Ježišovej rozlúčkovej reči a pri očakávaní zostúpenia Svätého Ducha.

Pochádzal z Galiley a patril medzi najvernejších a najodvážnejších Kristových učeníkov. Prvé svedectvo o Tomášovej viere podáva svätý Ján vo svojom evanjeliu a týka sa udalosti, ktorá predchádzala vzkrieseniu Lazára. Ježiš sa rozhodol odísť do Betánie, lebo sa dozvedel, že Lazár, brat Marty a Márie, zomrel. Učeníci ho odhovárali, pripomínajúc mu nedávnu udalosť, keď ho v Judey Židia chceli ukameňovať. Tomáš vtedy povedal ostatným učeníkom slová, ktorými dokázal svoju vieru a ochotu obetovať za Ježiša svoj život:

V svedectve o Poslednej večeri sa uvádza, že Ježiš vysvetlil učeníkom, aký bude jeho osud ale tiež súčasne, že im pripraví miesto a vráti sa po nich. Povedal im, že vedia kam ide aj to, ako sa tam dostanú oni. Vtedy Tomáš odporoval:

Ježiš mu nato odpovedal významnými slovami:

Ak sa dívame na udalosti okolo Ježišovho zmŕtvychvstania a Tomášovej účasti v nich pohľadom moderného človeka, prichádzame k záveru, že reálna podstata príbehu, zapísaného v evanjeliách, je prostá. Po svojom zmŕtvychvstaní sa Ježiš zjavil všetkým učeníkom. Tomáš s nimi nebol. Keď sa s nimi stretol a oni mu povedali, že Ježiš žije, Tomáš nechcel uveriť, dokiaľ sa sám nepresvedčí:

.

Na základe tohto vyhlásenia dostal prezývku „neveriaci Tomáš“.

O týždeň neskôr Ježiš sa opäť zjavil učeníkom a Tomáša vyzval, aby vložil prsty do jeho rán:

Tomáš pred ním padol na kolená a vyznal, že Ježiš je jeho Pán. Pre budúcnosť mal tento výrok ďalekosiahly význam, pretože pre nasledovníkov apoštolov i pre cirkevných otcov sa stal Tomáš zárukou a istotou, že apoštoli skutočne stretli zmŕtvychvstalého Krista. Svätý Ján ešte dodáva, že „Ježiš vykonal pred svojimi učeníkmi ešte veľa iných znamení, o ktorých nie je reč v tejto knihe.“ (Jn 20:30). Podľa tejto udalosti je v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi pomenovaná Tomášova nedeľa, ktorá je prvou nedeľou po Pasche.

Andrea del Verrocchio, Kristus a neveriaci Tomáš, 1467 - 1783, bronz, Kostol Orsanmichele, Florencia, detail

Podľa jednej legendy bol Tomáš ako jediný prítomný pri Nanebovzatí Ježišovej matky Panny Márie. Ostatní apoštoli boli zázračne prenesení do Jeruzalema, aby boli prítomní pri jej smrti, no Tomáš ostal v Indii. Po pohrebe bol však prenesený k jej hrobu, kde bol svedkom jej Nanebovzatia. Ako stúpala, spadol jej povraz (tzv. pás Panny Márie, vtedy súčasť vonkajšieho oblečenia omotaný okolo pása). Pri prerozprávaní príbehu ostatným apoštolom, tí boli vzhľadom na Tomášove pochybnosti pri Zmŕtvychvstaní Ježiša skeptickí a neuverili jeho slovám, až kým nenašli prázdny hrob a nevideli povraz. V stredovekom renesančnom umení sa často zobrazuje ako Tomáš dostáva tento povraz (napr. Raffaelovo Korunovanie Panny Márie).

Tomášovi kresťania (Kresťania svätého Tomáša)

Podľa jednej legendy odišiel Tomáš po Kristovom nanebovstúpení medzi Partov ako misionár a dostal sa až do Indie. Dodnes ho kresťania v Indii uctievajú ako zakladateľa kresťanstva (pôvodní indickí kresťania sa nazývajú aj kresťania svätého Tomáša alebo Tomášovi kresťania. Od jeho pôsobenia v Indii odvodzuje svoju existenciu Sýrsko-malabarská katolícka cirkev a Sýrsko-malankarská katolícka cirkev a aj Malankarská ortodoxná cirkev).

Čo sa týka jeho účinkovania v Indii pôsobil v okolí dnešného mesta Chennai (skôr známeho pod menom Madras). Tu obracal na kresťanskú vieru miestnych obyvateľov. Tu aj údajne v roku 72 našiel svoju smrť, keď bol prebodnutý oštepom. Ako miesto jeho smrti sa udáva Mailapur, kde dodnes miestna katolícka diecéza nesie patrocínium svätého Tomáša. Neďaleko tohto miesta je dodnes tzv. Hora svätého Tomáša, na ktorej bol v roku 1547 na jeho počesť postavený chrám. Tu stál kamenný kríž, kde podľa tradície boli ostatky svätého Tomáša uložené. Tie v roku 394 preniesli do Edessy (v južnom Turecku). Podľa inej tradície Tomášove ostatky sa v roku 1258 dostali na ostrov Chios v Egejskom mori a odtiaľ do dnešnej Ortony v regióne Abruzzy v strednom Taliansku.

Tomáš apoštol, byzantská mozaika z 12. stor., Konkatedrála Santa Maria dell'Ammiraglio, Palermo

S pobytom Tomáša v Indii súvisí ešte jedna legenda. Údajne tu od miestneho kráľa menom Gundaphar dostal poverenie postaviť palác. Poskytnuté peniaze však Tomáš tajne rozdával chudobným. Kráľ videl, že stavba vôbec nenapreduje a Tomáš mu ako vysvetlenie povedal, že „palác uvidí až po smrti, pretože bol postavený v nebi“. Vtedy zázračne ožil kráľov mŕtvy brat a potvrdil Tomášove slová. Na kráľa to malo taký účinok, že sa sám stal kresťanom. Z historického hľadiska je zaujímavý fakt, že meno kráľa Gundaphara nie je vymyslené; panovník takého mena skutočne v Indii žil.

Apoštolovi Tomášovi sa pripisuje autorstvo viacerých apokryfných textov. Najznámejšie z nich je Evanjelium podľa Tomáša, ktoré bolo napísané koptským jazykom a našlo sa v egyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945 (dnes tvorí súčasť tzv. Knižnice z Nag Hammádí). Dodnes existuje v gréckej, latinskej a sýrskej verzii. Obsahuje rozprávanie o Ježišovej mladosti a jeho zázračnej moci už od detstva. Autor evanjelia tým chcel dokázať, že Ježiš bol obdarený Božskou mocou už ako dieťa.

Hoci niektorí si myslia, že bolo napísané skôr ako novozákonné evanjeliá, väčšina učencov ho považuje za neskoré gnostické dielo.

Všeobecne možno povedať, že svätý Tomáš patrí medzi obľúbených svätcov. Dokazuje to viacero sakrálnych stavieb s jeho patrocíniom (na Slovensku napr. v Novej Vsi nad Žitavou, v zahraničí napr. známy v Kostol svätého Tomáša na pražskej Malej Strane, Kostol svätého Tomáša v Brne či v nemeckom Lipsku Thomaskirche, ktorý sa preslávil ako miesto uloženia ostatkov hudobného génia Johanna Sebastiana Bacha).

Svätý Tomáš je rovnako častým námetom umeleckých diel. Najčastejšie sa s ním stretávame ako sa dotýka Kristových rán, prípadne v scéne ako prijíma Máriin opasok pri jej Nanebovzatí. Z ikonografického hľadiska býva zobrazený ako väčšina apoštolov, s nástrojom svojho umučenia: v tomto prípade je to kopija alebo oštep. Inokedy je zobrazovaný s trojuholníkom alebo uholníkom tvaru T, čo je odkaz na jeho stavbu paláca v Indii.

• Tomášovo evanjelium
• Tomášova nedeľa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tomáš (apoštol)

• Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
• I. Rusina, M. Zervan, Životy svätých - ikonografia, Pallas, Bratislava 1994, ISBN 80-7095-019-6
• R. P. Nettelhorst, 100 postáv z Biblie, Slovart, Bratislava 2008, ISBN 978-80-8085-619-9
• Sl. Ravik, Biblické příběhy, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-344-8
• NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 3. vyd. Praha : Kalich, 1992.
• Apoštol Tomáš
• abcsvatych.com
• "Dňa 6. októbra : Svätý slávny apoštol Tomáš, menom Dvojča." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 520-521. ISBN 80-7165-381-0
• "Tomáš, apoštol : 6. október." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 44 – 46. ISBN 80-967341-1-3