Ladislav I. (Uhorsko)

V mladom veku sa zúčastnil na strane svojho brata Gejzu I. bojov proti ich bratrancovi, kráľovi Šalamúnovi.

V roku 1063 totiž zomrel uhorský kráľ Belo I. počas výpravy proti rímskemu kráľovi Henrichovi IV.. Po príchode do Uhorska Henrich dosadil na trón Šalamúna ako nového kráľa a Belovi synovia Gejza, Ladislav a Lampert utiekli do Poľska k ich príbuznému Boleslavovi II. Keď Henrich opustil Uhorsko, Boleslav II. na Šalamúna zaútočil, porazil ho a donútil ho akceptovať ho ako uhorského kráľa.

No už 20. januára 1064, aby zabránili občianskej vojne, Šalamún a Belovi synovia uzavreli mier, podľa ktorého Šalamún ostal predsa len kráľom a Gejza a Ladislav dostali Nitrianske pohraničné kniežatstvo (Tercia pars regni; dnešné Slovensko + vtedajšie Biharsko; hlavné mesto Nitra). Na Veľkú noc si Belovi synovia rozdelili územie kniežatstva takto: Gejza sa stal vojvodom Nitrianska (Slovensko, 11 stolíc), Ladislav dostal Biharsko (4 stolice) a Lampert ostal v Nitre spolu s Gejzom bez toho, aby dostal panstvá.

Keďže sa za Gejzu Nitrianske pohraničné kniežatstvo správalo ako samostatný štát (viedlo nezávislú zahraničnú politiku, vydávalo vlastné mince (s dnešným slovenským znakom), udeľovalo vlastné tituly), kráľ Šalamún sa proti tomu rozhodol roku 1073 zasiahnuť, a zaútočil na troch vládcov Nitrianskeho pohraničného kniežatstva. Ladislav viedol slovenské jednotky, Gejza biharské a pomáhalo im aj moravské knieža Oto I. Olomoucký (Gejzov príbuzný). Tieto tri armády sa spojili pri Vacove (pri Ostrihome) a 14. marca 1074 sa stretli so Šalamúnovými vojskami pri Pešti, v bitke pri Mogyoróde. Šalamún utrpel totálnu porážku a zatlačili ho až k nemeckým hraniciam, čiže k Bratislave.

Porazený Šalamún potom v rokoch 1074 – 1081 ako protikráľ okupoval s výdatnou podporou nemeckého vládcu Henricha IV. Bratislavu, Devín a okolie, ako aj Šopron a Mošon a okolie, a urobil z Bratislavy svoje sídlo. V Bratislave naňho neustále útočil Ladislav so svojimi vojskami.

Výsledkom Šalamúnovej porážky roku 1074 bolo, že sa Gejza stal novým kráľom Uhorska a jeho brat Ladislav novým kniežaťom Nitrianskeho pohraničného kniežatstva. Podľa niektorých prameňov vtedy Biharsko pripadlo Lambertovi.

Aj za vlády Ladislava sa Nitriansko v každom ohľade správalo ako samostatný štát a viedlo vlastnú politiku.

Ladislav I., Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Po Gejzovej nečakanej smrti roku 1077 sa Ladislav stal kráľom Uhorska a Lampert zas kniežaťom Nitrianskeho pohraničného kniežatstva. Až roku 1081 porazil Ladislav (už ako kráľ) Šalamúna v Bratislave.

Bol hlboko veriacim kresťanom, ale zároveň aj odvážnym a bojovným kráľom. Obdobie jeho vlády bolo obdobím relatívneho mieru a upokojenia dynastických bojov Arpádovcov. Okrem dobrých vzťahov k Poľsku sa snažil aj o spojenectvo s Kyjevskou Rusou. Dokladom toho je, že jednu zo svojich dcér vydal za Vladimíra Monomacha.

V roku 1083 dosiahol kanonizáciu prvých uhorských svätcov: sv. Štefana I. a jeho syna Imricha, biskupa Gerharda (Gellérta) a pustovníkov Andreja Svorada a Benedikta. Založil biskupstvá vo Veľkom Varadíne (Oradea, Nagyvárad) a Záhrebe.

V roku 1091 ho požiadala sestra Helena, vdova po chorvátskom kráľovi Dmitarovi Zvonimirovi, o ochranu. V Chorvátsku dosadil za kráľa svojho synovca Álmoša, čo vyvolalo nevôľu u pápeža Urbana II. V tom istom roku vtrhli do Sedmohradska Kumáni, ktorých porazil v bitkách pri Temeši a Oršove.

Podľa niektorých zdrojov mal byť vodcom prvej križiackej výpravy, pred jej začatím ale pri ťažení proti Čechom ochorel a zomrel 29. júla 1095 (maďarská Wikipédia udáva dátum 19. júl). Ako miesto smrti sa niekedy udáva Nitra. Pochovaný bol vo Veľkom Varadíne.

Ladislav I. bol vyhlásený za svätého v roku 1192. Jeho kult bol rozšírený po celom Uhorsku, a je veľmi častý aj na území Slovenska. O jeho obľube v 13. a 14. storočí svedčí množstvo kostolov zasvätených sv. Ladislavovi (Liptovské Matiašovce), ako aj časté zobrazenia na gotických freskách (Žehra, Veľká Lomnica, Necpaly, Bijacovce, Bodice). Rozšírené je zobrazenie svätoladislavskej legendy, ktoré "komiksovou formou" rozpráva príbeh boja svätého Ladislava s Kumánom. V mnohých kostoloch freska zobrazujúca tento príbeh pokrýva celú severnú stenu lode (Kraskovo, Rimavská Baňa, Rimavské Brezovo). Príbeh začína vyobrazením vojska svätého Ladislava pred Veľkým Varadínom, pokračuje prenasledovaním Kumána, ktorý uniesol dievčinu Ladivu, v nasledujúcej scéne Ladiva seká Kumánovi do päty, a príbeh končí scénou Ladislava odpočívajúceho v lone Ladivy. Obľúbené bolo tiež zobrazenie svätého Ladislava v trojici, spolu s ďalšími arpádovskými svätcami, so svätým Štefanom a so svätým Imrichom (Krásnohorské Podhradie). Jeho atribútom je sekera, resp. halapartňa. V rímskokatolíckej cirkvi sa jeho sviatok slávi 27. júna.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav I. (Uhorsko)