Pavol Suržin

Pochádzal z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Spišskej Novej Vsi a na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry v Prahe. Po ukončení štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor v Ždani.

Na začiatku 60. rokov časopisecky debutoval v časopise Mladá tvorba, knižne debutoval v roku 1966 zbierkou básní Už stúpa prach, v ktorej vyjadril obavy z ohrozenia človeka násilím, pričom tvárne i tematicky sa k nej neskôr vrátil v zbierke V ťahu hrobov. V zbierke Spi, krásna Verona poetizuje vzťah k žene, prírodno-ľúbostné motívy prináša zbierka Šašo v prstoch lásky, sociálne motívy v konfrontácii s prítomnosťou zbierka Pokiaľ ma má život. Problémy života a smrti i vlastnej existencie sú v strede pozornosti zbierok Perie a skaly a Pamäti z kameňolomu.

• 1966 – Už stúpa prach
• 1968 – Spi, krásna Verona
• 1969 – V ťahu hrobov
• 1973 – Šašo v prstoch lásky
• 1980 – Pokiaľ ma má život
• 1989 – Perie a skaly
• 1992 – Pamäti z kameňolomu
• 1994 – Ondrej Zlacký