Štefan Šmálik
Štefan Šmálik (* 17. december 1908, Šuňava – † 21. december 1991, Oravský Biely Potok) bol historik, pedagóg a rímskokatolícky kňaz.
Pochádzal zo stredne majetnej gazdovskej rodiny, požehnanej 5 deťmi. Jeho otec, aby umožnil svojej rodine lepší život, musel odísť za prácou do Ameriky, kde strávil 7 rokov. Po vychodení 6 tried ľudovej školy, z ktorých 4 triedy boli ešte maďarské, rok pomáhal rodičom na gazdovstve, kým mu umožnili splnenie jeho túžby, študovať na gymnázium do Levoče. Keď sa v roku 1923 jeho rodičia presťahovali do obce Smižany blízko Spišskej Novej Vsi, prestúpil do tamojšieho gymnázia, kde absolvoval 3. – 5. ročník. V tej dobe sa plne prebudil jeho záujem o históriu V roku 1926 získal štipendium na štúdium vo Francúzsku, na lýceum do Dijonu, kde skončil strednú školu s maturitou. V roku 1929 sa vrátil domov. Keďže medzičasom sa v ňom utvrdilo kňazské povolanie, vstúpil do seminára v Spišskej Kapitule. Dňa 28. januára 1934 sa stal sa kňazom.
Šmálik bol vysoko vzdelaným človekom nesmiernej morálnej sily. Bol nesmierne pracovitý a všade sa angažoval. Všade priniesol nového ducha, všade podnietil svojich veriacich k činnému kresťanskému životu. Zvláštnu pozornosť venoval najmä mládeži. Práca s mládežou sa mu stala aj osudnou. Jeho prvou kaplánskou stanicou bol Tvrdošín (1934 – 1937). Zorganizoval tu Orla, voľné chvíle trávil v mestskom archíve a napísal Pokusný náčrt dejín Tvrdošína, ktorý publikoval v časopise. V rokoch 1937 – 1938 bol kaplánom v Liptovskom sv. Mikuláši. Ako farár začínal v Hybiach, kde prežil roky 1938 – 1946. Veľmi dobre vychádzal s evanjelickými spolubratmi. V obci zorganizoval dve misie, postavil faru v obci Východná, dievčatá učil gregorián a keď po prechode frontu bolo treba učiť ruštinu v škole, ktorú nik neovládal, on sa stal jej prvým učiteľom.
Šmálik prešiel v roku 1946 do Bratislavy, aby sa tam mohol plne venovať akademickej mládeži. V septembri sa stal učiteľom náboženstva na I. štátnom gymnáziu v Bratislave. Zapísal sa na Filozofickú fakultu UK a študoval ruštinu. Podarilo sa mu absolvovať 6 semestrov.
Po zbavení profesúry v auguste 1950 prevzal správu kostola sv. Ladislava a naďalej prednášal univerzitnej mládeži. Zatknutý bol 28. septembra 1951 na 13 rokov. Vo väzniciach bol v Ruzyni, Bratislave, Mirove, Jáchymove, Leopoldove, Valdiciach.
Po vyjdení z väzenia pracoval v spišskonovoveskom mlyne ako pomocný skladník. V roku 1965 sa stal kaplánom v Spišskom Podhradí. Stal sa systematickým a dlhoročným spolupracovníkom Katolíckych novín, v ktorých uverejňoval mnoho článkov z dejín Cirkvi, životopisy svätých a pod. V roku 1966 sa stal farárom v Liptovskom Trnovci
V roku 1971 sa stal farárom v Tvrdošíne. Tu intenzívne pracoval na svojom životnom diele, na cirkevných dejinách, ktoré chápal ako putovanie božieho ľudu v 49 pokoleniach. Prvýkrát ich uverejnil samizdatom už v roku 1968, druhýkrát po podstatnom rozšírení a doplnení v roku 1988. Všímal osudy slovenskej cirkvi počas 40-ročného pôstu, ako to on nazval. Venoval dejinám Tvrdošína.
V roku 1983 ho preložili na malú farnosť v Oravskom Bielom Potoku. Prekladal diela katolíckych autorov z francúzštiny, pomáhal prekladať latinské texty, pracoval na monografiách oravských farností. Vrcholom jeho historickej aktivity bolo vypracovanie téz slovenských dejín. V rámci biskupstva sa stal prosynodálnym examinátorom a členom liturgickej komisie. Výsledkom jeho neutíchajúcej aktivity je vydanie prekladu knihy J. M. Lustigera: Zvolil som si Boha.
Zomrel 21. decembra 1991 v Oravskom Bielom Potoku, pochovaný je v Tvrdošíne.