Otomanská kultúra

Otomanská kultúra alebo otomansko-fűzesabonský komplex (v Maďarsku chápaná ako dve sukcesívne kultúry otomanská kultúra a fűzesabonská kultúra) bola kultúra v starej bronzovej dobe (niekedy pred 1450 pred Kr. (asi 16. storočie pred Kr. – 1450 pred Kr.) podľa konvenčného datovania resp. pred 1600 pred Kr. podľa novšieho datovania) v severozápadnom Rumunsku (pôvodné územie), východnom Maďarsku, juhozápadnej Podkarpatskej Rusi a na Slovensku vo Východoslovenskej nížine, v Košickej kotline a na Spiši (infiltrovaná bola aj na juhozápadné Slovensko).

Artefakty maďarovskej a otomanskej kultúry (expozícia Národného múzea v Prahe).

Delenie

Delí sa na tri fázy:

  • prvá fáza – stále sa prejavujú staršie tradície
  • druhá (klasická) (v konvenčnom datovaní 16. storočie pred Kr.) – rozvoj obchodu s oblasťou mykénskych šachtových hrobov, obľuba mykénskeho ornamentu (špirála) na keramike a výrobkoch a rozmach kovovýroby
  • tretia fáza (skupina Streda nad Bodrogom sa delí na dva horizonty) – zánik vzťahov s egejskou oblasťou aj postup schematizácie výzdoby; mykénsky ornament nahradilo žliabkovanie a jednoduché vydutiny; v tejto fáze otomanská kultúra expandovala na územia susedných kultúr (nálezy vatyanskej, maďarovskej a periamskej kultúry) a na druhej strane badať vplyvy z východného Stredomoria (z mykénskej a minojskej kultúry a susedných kultúr)

Charakteristika

Pochovávalo sa v prvej fáze žehom, v druhej fáze kostrovo v skrčenej podobe, v tretej fáze birituálne. Stavali sa nížinné neopevnené a veľké opevnené osady tellového charakteru stavané najmä na ostrožných návršiach s náznakmi urbanizácie zástavby (Košice-Barca), ďalej doklady obchodu s jantárom, rozvoj stavebnej techniky s kamennou architektúrou opevnení, vysoká úroveň kovovýroby a spracovania bronzu, štylizované zvieracie plastiky, bochníkovité a antropomorfné idoly, mykénsky motív špirály a koncentrických krúžkov na kostených bočniciach úzd, keramike a šperkoch a vrcholne pestrá a kvalitná keramika (asi remeselne vyrábaná; zastúpené sú aj cedidlá, prenosné piecky pyrauny a kultové nádobky). Obyvateľstvo sa zaoberalo obrábaním pôdy, chovom domácej zveriny, ale i poľovníctvom. Kultúra sa v mnohom podobala maďarovskej kultúre.

Otomanská kultúra na Slovensku

U nás sú tri fázy zastúpené takto:

Osada Košice-Barca je významná riešením zástavby s domami zoskupenými do štyroch radov, ktoré pretínali čiastočne vydláždené ulice, ktoré pripomína neskoršie mestá a nemá v súvekej strednej Európe obdobu. V Gánovciach sa zas v záverečnej fáze otomanskej kultúry v kultovej studni našla železná (sic!) časť dýky alebo kosáka. Zrejme sa sem dostala obchodom z Chetitskej ríše.

Zdroje

  • otomanská kultúra. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 648–649.
  • Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 32–33.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.