Pravý Kríž

Pravý kríž[1] alebo Svätý Kríž je označenie pre kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Z tohto kríža sa od čias cisára Konštantína stal hlavným symbolom kresťanstva a je preto predmetom úcty. Jeho časti sú uchovávané a uctievané ako relikvie. Krížu sú tiež zasvätené kostoly a kaplnky .

G. Doré : nájdenie svätého Kríža

Legenda

Stredoveké legendy, ako napríklad Zlatá legenda, hovoria rôzne verzie príbehu o svätom Kríži, od prvotného hriechu po Vykúpenie, nájdenie strateného a nakoniec vztýčenie vybojovaného kríža.

Pôvod dreva

Podľa legendy Adam vzal z raja konár zo stromu poznania dobra a zla, ktorý potom prechádzal z ruky do ruky až k Mojžišovi, ktorý naň ako na žrď upevnil bronzového hada. V tom videli predurčenie Ježišovho ukrižovania. Drevo potom vraj v Jeruzaleme slúžilo ako lávka cez vodný prúd. Kráľovná zo Sáby ho potom uctila a radšej prešla vodou bosá, než aby na drevo stúpila. Nakoniec drevo našli v rybníku Bethesda a bol použitý na kríž pre Ježiša. Voda rybníku vraj mala zázračnú moc a liečila chorých, ktorí ju pili.[1]

Nájdenie svätého Kríža

Kríž bol nájdený roku 325 pri vykopávkach vykonávaných na príkaz cisára Konštantína, ktorého cieľom bolo nájsť Boží hrob. Konštantín zamýšľal vybudovať na jeho mieste honosnú baziliku. V tom čase sa na púť do Svätej zeme vydala aj jeho matka, cisárovná Helena, ktorá sa chcela modliť na svätých miestach, nechať tu vybudovať ďalšie stavby a zároveň skontrolovať hospodárenie s peniazmi určenými na stavbu baziliky. Podľa podania svätého Ambróza našla zvyšky kríža a ďalšie relikvie cisárovná Helena roku 326.[2] Na jednej strane kopca Golgota bola nájdená jednomiestna jaskynná hrobka pozostávajúca z komory a predsiene, na inej strane Golgoty v inej jaskyni boli nájdené tri priečne trámy, zodpovedajúce tomu, že s Ježišom boli (Lk 23,32-33) ukrižovaní dvaja zločinci, tri klince a drevená tabuľka s trojjazyčným nápisom "Ježiš Nazaretský, kráľ židovský".[3].Ježišov trám bol potom určený na základe zázraku, uzdravenia ťažko chorej ženy. [2]

Za deň nájdenia sa udávalo 13. septembra. Po návrate do Ríma uložila Helena niekoľko častí Kristovho kríža; Niekoľko tŕňov z Kristovej koruny, dva klince, časť tabuľky s nápisom "Ježiš Nazaretský" a priečny trám jedného zo zločincov (polepšeného,ktorého tradícia nazýva Dismas[4]) vo svojom paláci, ktorý cisár Konštantín na želanie svojej matky roku 328 venoval rímskemu biskupovi [4] a nechal ho prestavať na chrám Svätého Kríža.[2] K slávnostnému vyvýšeniu kríža v Konštantínovej bazilike nad Božím hrobom došlo asi v r. 335. Konštantínov životopisec Eusébius z Cézarey cituje celý text listu cisára Konštantína jeruzalemskému biskupovi Makarim, v ktorom cisár velebil podivuhodné okolnosti, za ktorých boli relikvie nájdené. [4] Nález pripomína aj jeruzalemský biskup Cyril aj milánsky biskup Ambróz . [4]

Povýšenie svätého Kríža

V roku 614 pri dobytí Jeruzalema Peržanmi sa ostatky kríža dostali ako vojnová korisť Chosroese II. do Perzie.[chýba zdroj] Cisár Herakleios ich priniesol späť do Jeruzalema a tam 3. mája 628 odovzdal patriarchovi Zachariášovi.[chýba zdroj]

Podľa legendárneho podania (napr. Zlatá legenda ) je 14. september, sviatok Povýšenia svätého Kríža, dňom, keď opäť získali relikvie Kristovho kríža od Peržanov.[chýba zdroj]

Kult pozostatkov Kríža

V Jeruzaleme sa od 5. storočia vystavovali pozostatky dreva z Kristovho kríža pre uctenie veriacimi v rámci osláv výročia posvätenia baziliky Božieho hrobu 14. septembra.[chýba zdroj] Vo východných cirkvách sa sviatok začal sláviť v 7. storočí[chýba zdroj] A neskôr došlo k jeho rozšíreniu aj do Západnej cirkvi.[chýba zdroj] K dátumu 3. mája vznikol na Západe sviatok[chýba zdroj] Nesprávne označovaný výrazom Nájdenie svätého Kríža, zatiaľ čo na Východe bolo slávené iba 14. septembra ako Povýšenia sv. Kríža.[chýba zdroj] Toto prevzal Západ o viac než storočie neskôr.[chýba zdroj] V Miláne je vraj doložený dokonca až v 11. storočí.[chýba zdroj]

Podľa opisov pútnikov do Jeruzalema z 4. až 6. storočia bola tabuľka drevená (Antonius z Piacenzy, ktorý ju držal v rukách, uvádza, že bola z orechového dreva), pretretá vápnom, a boli na nej slová "kráľ židovský" v hebrejčine, gréčtine a latinčine. V evanjeliu podľa sv. Jána sa uvádza, že nápis mal znieť "Ježiš Nazaretský, kráľ židovský"[5]. Z toho sa usudzuje, že cisárovná Helena odviezla do Ríma časť tabuľky s nápisom "Ježiš Nazaretský".[4]

V roku 1492 bola pri reštaurovaní baziliky sv. Kríža Jeruzalemského v Ríme objavená debnička z olova s nápisom "Titulus crucis" a pečaťou z roku 1143, kedy kostol prešiel predchádzajúcou prestavbou. Debnička bola bola zamurovaná pod oltárom v miestach niekdajšej súkromnej Heleninej kaplnky. Po otvorení bola nájdená tabuľka z orechového dreva so stopami po vápnovém nátere a s trojjazyčným textom "Ježiš Nazaretský". Roku 1496 pápež Alexander VI. vyhlásil tento nález za autentickú relikviu, ktorú do Ríma dopravila svätá Helena.[4] Grécky aj latinský nápis boli písané zrkadlovo sprava doľava, po vzore hebrejčiny.[4]

Priamo v kostole svätého Kríža v Ríme sú doteraz uchovávané v samostatných relikviárňach časti kríža, dva tŕne z tŕňovej koruny, tabuľka s čitateľným nápisom NAZARENUS - Nazaretský (nazývaná Titulus Crucis) a jeden klinec z kríža.[6] Jeden klinec z kríža, vsadený do zlata, je súčasťou svätovítského pokladu v pražskej katedrále. [7] Fragment z Pravého Kríža je v Notre Dame [8]

Chrámy zasvätené svätému Krížu

Referencie
  1. Pravý kříž, jeho historie. In: HALL, James. Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Preklad Allan Plzák. Vyd. 1. Praha : Mladá fronta, 1991. 517 s. ISBN 80-204-0205-5. S. 373-374.
  2. Relikviár sv. kríža, Benetiktinské opátstva sv.
  3. "Ježiš Nazaretský,kráľ židov..."
  4. Ing.
  5. "Ježiš Nazaretský,kráľ židovský...."
  6. Kostol Sv. Kríža v Ríme, Faty Vranov nad Dyjí
  7. Svätovítskej poklad, archivovaná verzia oficiálnych stránok Pražského hradu, kancelária prezidenta republiky
  8. True Cross and Crown of Thorns: Priceless treasures of Notre Dame, rt.com

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatý Kříž na českej Wikipédii.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
  • Jeryz Pysiak: Kult relikvií umučení páně v ideologii královské vlády ve Francii a v Anglii ve 13. století: Ludvík Svatý a Jindřich III., , česky publikované v knihe: Peter Kováč: Kristova trnová koruna, Ars auro prior, edice Stavitelé katedrál 2, Praha 2009, s. 209 - 233.
  • Ing. Rudolf Minář, Pavel Záchvěj: Bazilika Svatého Kříže Jeruzalémského, in: Pojď si sáhnout na Boha, web.katolik.cz, 2004
  • Michael Hesemann: Ježíšova tabulka, Němí svědkové z Golgoty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.