Turzovci

Pôvodné majetky rodu boli na Spiši v Betlanovciach, pôvodne nazývaných Betlhem. Prvým známym predstaviteľom rodu je Ján z Betlanoviec, ktorý tam žil na prelome 14. a 15. storočia, spoločne s bratmi Jurajom Tatárom a Martinom. Priezvisko „Turzo“ prvý raz použil jeho syn Juraj, levočskí mešťan. Od konca 15. storočia boli mešťanmi v Levoči a Krakove a obchodníkmi a podnikateľmi na Spiši, Gemeri, strednom Slovensku, Poľsku, Sedmohradsku, Čechách a Nemecku v oblasti hutníctva a baníctva.

Ján III. Turzo s Jakubom Fuggerom podpísaním predbežnej zmluvy 15. novembra 1494 a zakladacej zmluvy 16. marca 1495 založili podnikateľskú spoločnosť v Banskej Bystrici. Turzovsko-fuggerovská spoločnosť už v roku 1500 patrila medzi najväčšie európske obchodné spoločnosti. V 16. a 17. storočí bola táto spoločnosť najväčším svetovým výrobcom medi, keď celkovo vyprodukovala spolu 125 000 ton medi. Vyrábali viac ako tisíc ton medi ročne a k tomu viac ako desiatky ton striebra. Spoločnosť si v rámci Európy vydobyla dominantné (monopolné) postavenie na trhu s meďou. Jej pôsobenie zasahovalo aj do Tirolska a Soľnohradska a neskôr presiahla hranice strednej Európy. Meď z Karpát a Tirolska sa vyvýžala do Poľska a na lodiach hanzových miest ďalej do Hamburgu, Francúzska, Španielska a Portugalska. Stala sa aj najväčšou bankou vtedajšieho sveta. [1] Thurzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k kontaktom stredoslovenských banských miest s vyspelými krajinami Európy a to napriek tomu že Fugerovci v roku 1546 definitívne z podniku odišli, po tom čo Turzovci boli z neho vytlačení už na začiatku 16 storočia. Ján Turzo III sa vďaka spoločnosti stal najbohatším občanom Krakova.[2] Čistý zisk Fuggerovcov a Turzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 1495 až 1546 vyše dva a pol milióna zlatých.

Turzovci vlastnili viacero strategických hradov Bytča, Oravský Podzámok, na istý čas aj Spišský hrad, Bojnice, Lietava, Červený Kameň a Hlohovec.

Za zarobené peniaze kupovali pozemky. Stali sa vlastníkmi panstiev Šintava, Hlohovec, Bojnice, Tematín, Trenčín, Spiš, Orava, Bytča, Červený Kameň, Hričov, Lietava, Zvolen, Tokaj a ďalších pozemkov v Uhorsku a Nemecku.

Po celé 16. storočie a začiatkom 17. storočia boli jedným z najvýznamnejších magnátskych rodov v Uhorsku. Postupne zastávali takmer všetky najvýznamnejšie hodnosti v správe Uhorska. Boli dedičnými županmi Spiša a Oravy. Mnohí členovia študovali na slávnych univerzitách v Padove a Wittenbergu. Pritom práve rozhľadenosť a poučenie, ktoré získali v nemeckom prostredí, ukotvili v ich prístupe zvyk hľadať východiská z tých najdôležitejších konfliktov skôr dohadmi než mečom. Turzovci patrili k šľachtickým rodom, ktoré mali veľmi blízko aj k slovenským vzdelancom. Dobre ovládali slovenský jazyk, samotný palatín Juraj III. Turzo sám v listoch používal termín „slovenský národ“.

Rodinní príslušníci sa priatelili s takými velikánmi ako bol Erazmus Rotterdamský či Eliáš Láni.

V roku 1621 vymrela Imrichom po meči oravsko-bytčianska vetva, roku 1635 a 1636 Adamom a Michalom spišské vetvy rodu.[3]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[3]

• Martin Turzo (Márton Thurzó) (* 1396 – † 1431), zakladateľ rodu.
• Juraj I. Turzo (György de Bethléfalva Thurzo) (* 1430? – pred † 1458)
• Ján III. Turzo tiež ako Ján I. (* 1437 – † 1508), kremnický obchodník, vrchný podnikateľ, synovia Ján IV., Juraj III. a Stanislav I., založil Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť.
• Martin Turzo (15. – 16. storočie), banský podnikateľ, levočský mešťan.
• Ján IV. Turzo (* 1466 – † 1520), vroclavským knieža a biskup, mecenáš umelcov a vo významnej miere sa zaslúžil o počiatky humanizmu v Sliezsku, pochovaný bol vo vroclavskej katedrále.
• Žigmund IV. Turzo (cca. * 1465 – † 1512), humanista, biskup v Nitre, Transylvánii a Varaždine.
• Stanislav I. Turzo (* 1470 – † 1521), humanista, olomoucký biskup.
• Juraj III. Turzo (* 1467 – † 1521), uhorský palatín, najvyšší mincmajster, vojvodca; manželka Anna Fuggerová, postupne získal meštianske práva v Krakove, Norimbergu a Levoči, od roku 1511 bol starosta Krakova.
• Alexej I. Turzo (* 1490 – † 1543), kráľovský pokladník, dedičný spišský župan, kremnický komorný gróf
• Ján Turzo (* 1492 – † 1558), župan, gróf, vlastnil hrad a panstvo Bojnice.
• Bernard I. Turzo (* 1500 – † 1551), gróf z Grafeneggu, zakladateľ rodovej línie.
• František I. Turzo (* 1512 – † 1574), oravský župan, správca nitrianskeho biskupstva, postavil kaštieľ v Bytči.
• Stanislav Turzo (* 1531 – † 1586), župan, majiteľ Spišského hradu, Bojnického hradu a správca Oravského hradu.
• Juraj VII. Turzo (* 1567 – † 1616), gróf, župan, kráľovský pohárnik, veliteľ, počas povstania Štefana Bočkaja ostal verný cisárovi, za čo ho kráľ Matej II. povýšil na palatína.
• Alexej II. Turzo (* 1550 – † 1594), zakladateľ spišskej vetvy, spišský župan, predstavený Spišskej komory.
• Stanislav Turzo (* 1567 – † 1625), župan, veliteľ, kráľovský pohárnik, palatín, majiteľ hradov a panstiev na Spiši, slúžil Habsburgovcom, nepridal sa k povstaniu Štefana Bočkaja aj keď bol evanjelik.
• Krištof Turzo (* 1583 – † 1614), župan, kráľovský komorník, rytier rádu zlatého rúna, zvolal do Spišského Podhradia synodu evanjelikov.
• Stanislav Turzo (* 1599 – † 1627), župan, zemepán.
• Imrich Turzo (* 1598 – † 1621), rektor wittenberskej univerzity, oravský župan, kráľovský tabulárny sudca.
• Adam Turzo (* 1600 – † 1635), barón, župan, žil na dvore palatína Mikuláša Esterháziho, prestúpil na katolícku vieru.
• Ľudovít Turzo-Nosický (* 1827 – † 1896), advokát, verejný činiteľ, politik.

• 
  Kaštieľ v Betlanovciach „Koruna“
• 
  Dom Turzovcov v Banskej Bystrici
• 
  Renesančný dom Turzovcov v Levoči
• 
  Oravský hrad
• 
  renesančný kaštieľ v Bytči
• 
  Náhrobok Juraja III. Turza v kaplnke Arwaburgu

1. FILIPOW, Krzysztof. Tažba medi v Uhorsku a Poľsku a jej využitie na razbu mincí in BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára) [online]. Kremnica : Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2013, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
2. BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára) [online]. Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica, 2013, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
3. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 89.

• LENGYELOVÁ, Tünde a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava : Spoločnosť Pro Historia a Historický ústav SAV, 2012, 260 s. ISBN 978-80-89396-19-1
• SAKTOROVÁ, Helena: Turzovské knižnice. Osobné knižné zbierky a knihy dedikované členom rodu Turzovcov. Martin 2009.

• Turzovsko-fuggerovská spoločnosť

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turzovci

• Rodokmeň (Upozornenie: Na tejto stránke boli ako zdroj použité maďarské dokumenty najskôr z konca 19. storočia a všetky mená pre Uhorsko sú preto napísané v modernej maďarčine bez ohľadu na to, aké bolo pôvodné prvé či druhé meno osoby a či meno bolo slovenské, nemecké, české a podobne)
• https://www.pamatihodnosti.sk/pamatihodnost/?itemId=92