Novoapoštolská cirkev

Novoapoštolská cirkev chápe samu seba ako zväzok obcí, ktoré sú pokračovateľom prvotných kresťanských obcí, ktoré viedli apoštoli. Vznikla v poslednej fáze ľudských dejín, aby obnovila apoštolský úrad pred druhým príchodom Krista. Za zakladateľa sa považuje londýnsky kazateľ škótskej presbyteriánskej cirkvi Edward Irwing. So svojou skupinou v rokoch 1832 – 1835 ustanovil dvanásť apoštolov, ktorí boli následne vyslaní oznámiť svetu blížiaci sa druhý príchod Krista.

Úspech zaznamenali napríklad u pruského kráľa Fridricha Wilhelma IV. Predpoveď konca sveta na rok 1864 sa nenaplnila; následne nastal rozkol, ktorý bol spôsobený odlišným postojom k apoštolom. Jedna skupina tvrdila, že nie je možné ustanovovať ďalších (po smrti pôvodných apoštolov), druhá opak. Novoapoštolská cirkev, pomenovaná neskôr Hermannom Niehausom, patrila do druhej skupiny a cirkev sa dodnes vyznačuje zložitou hierarchiou.

Najvyšší stupeň tvoria apoštoli (kmeňoví spolu s okružnými a pomocnými), jednotlivé cirkevné obvody spravujú biskupi (pôvodne nazývaní anjelmi), obce vedú prednostovia spolu s pastiermi, diakonmi a ďalšími. Pre cirkev je charakteristické presvedčenie o jedinečnej a nezastupiteľnej úlohe apoštolov a tiež silný dôraz na sviatosti. V súčasnosti nadpolovičná väčšina členov pochádza z afrických krajín. Novoapoštolská cirkev bola v SR zaregistrovaná 1. 9. 2001 a podľa sčítania z roku 2011 má 166 členov.