Ostrovany
Ostrovany ležia v šarišskom podoli na terase rieky Torysa v blízkosti okresného mesta Sabinov. Je to archeologická lokalita európskeho významu.
Ostrovany | |||
obec | |||
![]() | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Sabinov | ||
Región | Hornotorysský | ||
Nadmorská výška | 320 m n. m. | ||
Súradnice | 49°03′45″S 21°06′52″V | ||
Rozloha | 5,85 km² (585 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 2 220 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 379,49 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1248 | ||
Starosta | Rastislav Popuša[3] (SRK) | ||
PSČ | 082 22 (pošta Šarišské Michaľany) | ||
ŠÚJ | 524981 | ||
EČV | SB | ||
Tel. predvoľba | +421-51 | ||
Adresa obecného úradu |
082 22 Ostrovany 60 | ||
E-mailová adresa | poslať email | ||
Telefón | 0514521508 | ||
Fax | 0514892232 | ||
![]() Poloha obce na Slovensku ![]() Poloha obce na Slovensku
| |||
![]() Poloha obce v rámci Prešovského kraja ![]() Poloha obce v rámci Prešovského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Ostrovany | |||
Webová stránka: ostrovany.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Chotár obce bol nepretržite osídlený od obdobia neolitu, o čom svedčia archeologické nálezy z tejto doby a nálezy z eneolitu, bronzovej a halštatskej doby, kniežacie hroby z rímskej doby a slovanské sídliskové nálezy.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248 ako saúčasť panstva hradu Šariš. Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a ovocinárstvom.
Od roku 1399 sa obec stala zemianskym majetkom, keď kráľ Žigmund daroval obec Petrovi zo Stretavy. Ostrovany vlastnili jeho potomkovia ešte aj v prvej polovici 16. storočia. V druhej polovici tohto storočia boli vlastníkmi obce najmä zemania z Bertotoviec, Kalnišťa a Šemše. Poslednými zemanmi boli Bánóovci, ktorí okrem pozemkov vlastnili aj kaštieľ v rokokovom slohu z polovice 18. storočia a kúriu. Kaštieľ bol upravovaný v prvej tretine 19. storočia. Zaujímavosťou je aj dendrologický park (10 ha) so vzácnymi drevinami založený touto rodinou v roku 1858, ktorý je tiež zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Táto kultúrna pamiatka bola v rámci reštitúcií (ako aj ostatný majetok) v roku 1993 vrátená pôvodným majiteľom a v súčasnosti je značne zanedbaná.
Kostol
Dominantnou stavbou dediny je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v románskom slohu už krátko po založení obce. Neskôr v roku 1530 nadobudol aj prvky renesančnej stavby a v roku 1741 aj niektoré barokové znaky. Po požiari v roku 1851 sa výrazne zmenila veža (do takého tvaru, aký je v súčasnej dobe) a kostol dostal aj klasicistické prvky. Dostavba s rozšírením niektorých častí sa udiala v roku 1992. Kostol je zasvätený dvom svätcom - Kozmovi a Damiánovi.
V roku 1920 bol pri kostole postavený pomník venovaný padlým občanom - vojakom v prvej svetovej vojne.

V Budapešti v múzeu umeleckých predmetov Szépmüvészeti sa nachádza gotická socha Panny Márie z kostola z čias okolo roku 1480.
V roku 2017 prešiel kostol rekonštrukciou interiéru.
Názov
Ostrovjany (Osztropataka = Ostrovpataka) maďarské meno Osztópataka (Ostópataka). Osztó = deliaci, patak = potok „deliaci potok“. Obec Ostrovany mala počas svojho vývoja viacero názvov:
- 1248 Osztropotoka
- 1399 Ostropotak
- 1773 Ostrowjany
- 1786 Osstrawjani
- 1920 Ostrovany
- 1927 Ostroviany
- 1948 Ostrovany – ostroviansky, Ostrovanec, -ianka
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.