Šivetice

• Rotunda svätej Margity Antiochijskej, ktorá je najväčšou románskou rotundou na Slovensku i v celej strednej Európe s vnútorným priemerom 11 metrov. Jej vznik sa datuje do druhej štvrtiny 13. storočia . Okrem svojich rozmerov je výnimočná aj tým, že je postavená z tehál, a nie z kameňa, ako väčšina kostolov v regióne. Zvonka je zdobená slepými arkádami. Dnes sa nevyužíva na bohoslužobné účely a v kostole prebiehajú dlhodobé reštaurátorské práce, ktoré stále neboli dokončené.[5] V interiéri sa nachádzajú cenné fresky. Maľby majú minimálne tri vrstvy, nachádzajú sa tu románske fresky, gotické fresky a mladšie maľby z 20. storočia. Na románskom portáli sa dochovala aj exteriérová freska. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Rotunda má vnútornú apsidu. V lodi bola pôvodne kamenná románska empora, ktorá sa však nedochovala. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Časť románskych malieb boli odkrytá, gotické maľby ktoré ich prekrývali boli sňaté, a dnes sa nachádzajú v depozitári Slovenskej národnej galérie vo Zvolene. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom, neskôr sa však vrátil naspäť katolíkom.[6] V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starej kamennej ohrady vstavali zvonicu so vstupnou bránou. Kostol dostal aj novú strechu, pôvodne bola v strede strechy “vežička”, typická pre románske rotundy – lucerna. Zaujímavosťou je, že pôvodná podoba kostola je zobrazená na freske na severnej strane presbytéria.

• 
  Opevnenie a zvonica rotundy
• 
  Rotunda s opevnením a vstupnou bránou
• 
  Slepé arkády na stenách rotundy
• 
  Vstupný portál s exteriérovou freskou
• 
  Víťazný oblúk a klenba
• 
  Gotická freska na víťaznom oblúku
• 
  Presbytérium rotundy
• 
  Freska
• 
  Fresková výmaľba presbytéria
• 
  Freska, prebodnutie ježišovho srdca
• 
  Freska, ktorá zobrazuje pôvodnú podobu rotundy s odlišnou strechou
• 
  Freska

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Veža bola pristavaná v roku 1831. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Oltár pochádza z čias vzniku kostola, centrálny obraz Viera, nádej a láska je dielom K. Schablika. Kazateľnica je neskorobaroková z konca 18. storočia s polychrómiou a bohatou ornamentikou. Z tohto obdobia pochádza aj organ. Fasády sú členené lizénami, veža so zvonovitou helmicou je lemovaná pilastrami a nárožným kvádrovaním.[7] Kostol je dnes v zlom technickom stave a potreboval by obnovu.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Výhľad na vežu evanjelického kostola z miesta neďaleko románskej rotundy
• 
  Veža evanjelického kostola
• 
  Nápis na veži kostola

• Ruiny hradu nad obcou[8]

Zaujímavá je aj zástavba obce. Z 19. storočia sa tu zachovali murované trojpriestorové domy so štítom orientované do ulice. V ich uzavretých dvoroch sú hospodárske stavby pristavaných hrnčiarskych dielní a sušiarní.[4]

Tradíciu šivetickej keramiky dnes udržuje živú už len jeden hrnčiarsky majster, František Szarka.[4]

• Matej Bahil (* 1706 – † 1761), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ, prekladateľ