Zlaté Moravce

Mestské časti:

• Zlaté Moravce
• Chyzerovce (nem. Hiserowitz; maď. Hizér)
• Prílepy (nem. Landshof; maď. Perlep)

Mestom preteká rieka Žitava a v jeho dolnej časti Hostiansky potok. Od sútoku s Levešom v Topoľčiankach nosí tento zlatonosný potok aj názov Zlatnianka alebo tiež Zlatňanka.[4]

• Kaštieľ rodiny Migazzi, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena U s vnútorným nádvorím z roku 1630. Pôvodnými majiteľmi kaštieľa boli Paluškovci. Barokovo bol upravený po roku 1779 viedenským kardinálom Krištofom Bartolomejom Antonom Migazzim. Interiéry kaštieľa sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami a pruskými klenbami.[8] V súčasnosti v objekte sídli múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje stredný rizalit s trojosovým portikom a balkónom. Ukončený je volútovým štítom s reliéfnym erbom Krištofa Migazziho. Krídla majú parter dekorovaný pásovaním a poschodie členené lizénami. Okná majú profilované šambrány s klenákom, v rizalite so segmentovými frontónmi.

• Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1785. Úpravami prešiel v roku 1823.[9] Fasáde kostola dominuje rizalit členený dvoma pármi pilastrov a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného dekoratívnymi vázami. Je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.

• Bývalý župný dom, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z obdobia okolo roku 1573. Úpravami prešiel okolo roku 1643, 1735 a 1758.[10] Prešiel barokovou úpravou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Fasáde dominuje stredný rizalit s bosážou v parteri, polkruhovými oknami na poschodí a trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený reliéfny erb. Okná majú profilované šambrány s klenákmi.

• Mauzóleum rodiny Migazzi, jednopriestorová neorománska stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1887.[11] Bolo postavené pre tekovského župana Viliama Migazziho a jeho manželku Antóniu Marcibániovú. Fasáda mauzólea je z neomietaného kameňa, členená opornými piliermi s oblúčkovým vlysom pod korunnou rímsou. Portál je riešený ako ústupkový neorománsky.

• Zájazdný hostinec, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešiel v 18. a 20. storočí.[12] Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Je členená lizénami s kvádrovaním, okná majú profilované šambrány s klenákmi, v rizalite so segmentovými frontónmi.

• Budova banky, dvojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1897. Fasáde dominuje stredný rizalit s kopulou. Je členená horizontálne pásovaním, vertikálne lizénami a pilastrami. V trojuholníkovom štíte s tympanónom je umiestnený bohato dekorovaný štukový erb.
• Židovský cintorín
• Budova bývalého finančného riaditeľstva (na ulici SNP), dvojpodlažná eklektická budova s prvkami secesie na pôdoryse písmena U zo začiatku 20. storočia.
• Pamätný dom Janka Kráľa, jednoduchá jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej štvrtiny 19. storočia. Úpravami prešiel v roku 1972.[13]

• Gymnázium Janka Kráľa, trojpodlažná modernistická stavba z roku 1924. Prvé gymnázium v meste bolo zriadené v roku 1913. Súčasná budova má fasády členené horizonálnym pásovaním, priečelie je členené pilastrami. Vstup je riešený ako trojosový portikus s dekoratívnymi guľami.
• Zlatomoravecká kalvária s kaplnkou sv. Anny, kaplnka je jednopriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou a malou strešnou vežou z roku 1882. Jej fasády sú členené lizénovými rámami. Kalvária bola pri kaplnke vybudovaná v roku 1909.

• 
  Kaštieľ Migazziovcov
• 
  Kostol sv. Michala archanjela
• 
• 
  Erb Migazziovcov na objekte mauzólea
• 
  Budova banky

Mestské múzeum sídli v Migazziovskom kaštieli. Bolo založené 12. mája 1896 miestnou šľachtou pri príležitosti osláv Milénia v Uhorsku. Jeho hlavnou úlohou bolo zbierať a zachovávať informácie o histórii Tekovskej župy. Neskôr boli v roku 1924 prenesené zbierky spolu s knižnicou do Nitry a tie sa preniesli v roku 1951 do Bojníc. Vlastivedné múzeum vzniklo v roku 1947 a svoju prvú expozíciu otvorilo v roku 1955. V súčasnosti funguje ako pobočka Ponitrianskeho múzea a je orientované na horné Požitavie. Prírodovedná expozícia pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogickej zbierky, ktorá je zostavená zo zberov v hornom Požitaví a darov z iných oblastí. Patria tam napríklad drobné zrnká vyryžovaného zlata alebo údajný meteorit, ktorého pravosť však expertíza nepotvrdila. Spoločenskovednú expozíciu tvoria archeologické, historické, numizmatické, etnografické a umelecké predmety, ktoré pochádzajú z Požitavia aj z iných regiónov a krajín. Medzi najvzácnejší exponát patrí aj unikátna hracia skrinka, ktorá bola pôvodne umiestnená v zájazdovom hostinci a dodnes je funkčná. Po roku 2001 sem bol prenesený aj mobiliár pamätnej izby Janka Kráľa.

• Pomník Ukrižovania, prieskovcové súsošie z roku 1848 na námestí Andreja Hlinku.
• Pomník Janka Kráľa, postavený z bieleho bulharského mramoru akademickým sochárom Jánom Kulichom. Nachádza sa na nádvorí kaštieľa rodiny Migazzi.
• Pomník Migazziovcov v Lipiparku
• Pomníky padlých v 1. a 2. svetovej vojne
• Pôvodný rozhlasový stĺp umiestnený pred kostolom sv. Michala, na ktorom boli Nemcami v januári 1945 po predchádzajúcom mučení obesení viacerí partizáni.
• Pamätník obetiam holokaustu z mesta Zlaté Moravce na židovskom cintoríne

Obľúbená oddychová zóna – námestie s fontánou

• Mestský park – pôvodne s veľkou rozlohou (cca 40 ha) a s piatimi okrasných aj úžitkových jazerami, bol park počiatkom v 20-tych a 30. rokoch 20. storočia rozparcelovaný; je v ňom vysadený vyše 150-ročný platan javorlistý.
• Lipipark – okolo mauzólea rodiny Migazzi smútočná alej unikátnych presvisnutých smrekov (lat. Picea abies inversa), ktoré podľa údajov Mestského úradu Zlaté Moravce[14] doviezol zlatomoravský gróf Viliam Migazzi z parku brandenburského zámku Sanssouci v Postupimi
• Park Janka Kráľa – Nachádza sa za kaštieľom Migazziovcov, pôvodne bol súčasťou mestského parku

• Folklórny súbor Zlatňanka

Za čias Rakúsko-Uhorska sa ekonomická aktivita sústredila medzi statkárov, drobných remeselníkov a šľachtu. Boli tu zriadené viaceré hospodársky užitočné budovy, ako napríklad parný mlyn, cukrovar a pod. V roku 1859 bol pre potreby miestnych statkárov zriadený Tekovský hospodársky spolok. Koncom 19. storočia sa začalo rozvíjať bankovníctvo. Napriek tomu malo mesto ešte pred druhou svetovou vojnou stále prevažne agrárny charakter. V meste sa ekonomicky činili Židia, ktorí prevádzkovali menšie rodinné živnosti a obchody. Väčšími priemyselnými podnikmi boli najmä tehelne Arthura Petöa a tiež drevené píly. Pôsobili tu, ako aj v okolitých dedinách viaceré sklárske hute, výrobne majoliky a pod. – z nich získala ocenenie napríklad firma Bradsch (diplom je vystavený priamo v múzeu). Po roku 1942 sa začal arizačný proces a väčšina obchodov a firiem bola buď zabavená alebo zlikvidovaná.

Širší rozvoj priemyslu nastal až po druhej svetovej vojne. Základný kameň nového podniku Calex n.p. bol položený v roku 1949 v severnej časti mesta. Pôvodne sa mal orientovať na výrobu obuvníckych strojov, ale od 50. rokov sa tu začala výroba chladničiek. Továreň sa postupne stala hlavným výrobcom chladiarenských zariadení pre celé Česko-Slovensko a bola hlavným zamestnávateľom v regióne. Do roku 1989 zamestnávala vyše 5 400 obyvateľov. Okrem toho tu v období socializmu pôsobili podniky na výrobu obuvi (Závody 29. Augusta Partizánske) či KOVOPLAST, ktorý užíval priestory historického Župného domu priamo v centre mesta. Tiež sa rozšírila tehelňa. Po prestupe na trhovú ekonomiku sa Calex musel prispôsobiť konkurenčnému prostrediu, novým pravidlám používania nebezpečných freónov a z tohoto dôvodu od roku 1991 založil spoločný podnik s firmou SAMSUNG, kde sa orientovali na výrobu ekologických kompresorov a súbežne s tým pokračoval aj Calex a. s. Firmu však neskôr zasiahli v časoch divokej privatizácie problémy a skrachovala. Oživenie areálu nastalo až po roku 2000, kedy areály začal využívať dánsky investor, ktorý vyrába chladiacu techniku a kompresory. Značka Calex sa však stala známou a dodnes mesto niektorý prezývajú ako "CALEX city". V roku 1982 sa vo vzdialenosti asi 20 km od mesta začala stavať jadrová elektráreň Mochovce.

Hlavnými spoločnosťami sú firmy vyrábajúce káble, tehly, iné drobné komponenty a spomínaná dánska spoločnosť. Zo stavebných spoločností má silné zastúpenie spoločnosť ViOn, ktorá má rozsiahlu stavebnú činnosť po celom Slovensku

V meste sa nachádza viacero supermarketov a OD Tekov.

Dopravná poloha Zlatých Moraviec je voči hlavným ťahom excentrická. Práve preto mesto Zlaté Moravce zohráva dôležitú a náročnú úlohu uzla vo vnútroregionálnej doprave horného Požitavia, ale aj prepojenie regiónu s celým Slovenskom.

V minulosti bola konská doprava realizovaná cez poľné cesty dvoma hlavnými smermi – na juh popri Žitave a smerom na Nitru povedľa Tribeča. Snaha o ďalší rozvoj sa podpísala pod výstavbu Požitavskej železnice, ktorá je vedená až do Šurian a mesto tým získalo spojenie s Novými Zámkami. Do prevádzky bola daná v roku 1894. Má 44 km a 643 m a v roku 1895 bola predĺžená až do Topoľčianok. Využívala sa najmä na prepravu dreva.

V roku 1912 sa vybudovala trať Zlaté Moravce – Kozárovce, ktorá mala zastávku pri tehelniach. Posledná trať vedie do Dražoviec po severných svahoch Tríbeča. Dokončená bola v roku 1938. Jej umiestnenie bolo najmä zo strategických dôvodov a jej význam vzrástol po Viedenskej arbitráži, kedy boli odtrhnuté južné územia a tak de facto viedla priamo popri hranici s Maďarskom a bola jediným železničným spojením so stredným Slovenskom.

V súčasnosti význam železníc v regióne upadá a postupne sa redukuje intenzita prepravy. Cez mesto už jazdia len regionálne linky, ktoré sú však pomerne slabo vyťažené.[15]

• Cesty

Je najrozšírenejšou formou prepravy v okolí mesta v dnešnom období. Popri meste vedie cesta prvej triedy I/65, ktorá je zároveň hlavným ťahom na stredné Slovensko. Pri prvom vjazde sa nachádza veľký kríž ako pomník obetiam tejto cesty, lebo je považovaná za nehodový úsek a vyslúžila si označenie ako "cesta smrti". Situáciu vyriešilo dokončenie rýchlostnej cesty R1 koncom roka 2011. Pri Moravciach prechádza úsek Beladice-Tekovské Nemce, na ktorom je mimoúrovňová odbočka ku Zlatým Moravciam. Všetky tieto ťahy sú využívané osobnou aj nákladnou dopravou.

• Cesty – mesto

V Zlatých Moravciach je sieť dôležitých ciest. Sú to najmä cesty na vjazdoch do mesta pri Prílepskej ceste, ulici SNP, Prvého mája. Najkritickejším miestom je práve križovatka Prílepská – Sládkovičova – Bernolákova – 1. mája pri Mestskom úrade, kde sa stávajú dopravné nehody, medzi nimi aj jedna tragická. V budúcnosti sa uvažuje ako o jednom z riešení vybudovanie kruhového objazdu.

Veľkou križovatkou je tiež križovatka pri OD Tekov (ulíc Hviezdoslavova – Továrenská – Duklianska), ktorá je od roku 2014 okružnou križovatkou.

Dôležitou hlavnou cestou je Župná ulica, ktorá je vydláždená pôvodnou kamennou dlažbou z roku 1928. Rovnako je vydláždená aj Bernolákova ulica. Vo všeobecnosti je stav ciest vyhovujúci, ale existujú aj značne poškodené. Patrí tam najmä ulica Janka Kráľa priamo v centre mesta a tiež niektoré okrajové cesty v obytných štvrtiach.

• Autobusová doprava

Po konci druhej svetovej vojny zabezpečovali autobusovú dopravu Autosprávy a súkromný dopravcovia, ale situácia v doprave bola pomerne chaotická. Po zjednotení a zoštátnení autobusovej dopravy začal pôsobiť pod podnikom ČSAD Nitra ako závod SAD v Zlatých Moravciach. Hlavná autobusová stanica bola spočiatku na dnešnom námestí Andreja Hlinku a neskôr presunutá do areálu pri rieku Žitava. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 začala pôsobiť ako závod pod SAD Bratislava, odštepný závod Nitra š. p., následne pod SAD Nitra. Od roku 2000 sa zlúčili podniky SAD Nitra a Zlaté Moravce a následne bola spoločnosť sprivatizovaná. V súčasnosti dopravu prevádzkuje súkromný dopravca ARRIVA NITRA a.s. Spoločnosť v meste sídli na autobusovej stanici pri Bille.

Prevádzkuje prímestské, diaľkové linky a okrem toho aj málo využívanú mestskú autobusovú dopravu. Vyťaženosť liniek je pomerne vysoká, ale s nárastom individuálnej autobusovej dopravy klesá. Vozidlový park sa postupne obnovuje a okrem značiek Karosa vlastní dopravca vozidlá značiek SOR, Iveco-IRISBUS a ďalšie.

Prvá telefónna linka bola v Zlatých Moravciach zavedená v roku 1902. Najintenzívnejší rozvoj inžinierskych sietí nastal po druhej svetovej vojne a začiatku budovania nových štvrtí. Intenzívna plynofikácia pokračovala po roku 1989.

Prvé zmeny v charaktere mesta nastali v 19.-tom storočí, kedy sa pôvodné domy dedinského typu menili na obydlia mestského typu z pálenej tehly, pevnej krytiny. Väčšina obydlí mala veľkú bránu orientovanú do ulice, za ktorou bol hospodársky dvor. Koncom 19. storočia sa začali stavať aj prvé vily. Výstavbu riadila komisia a Okrášľovací spolok založený V.Migazzim v roku 1890. V tomto roku sa začala aj prestavba námestia pod vedením staviteľa Guttmana.

V čase prvej republiky nastalo rozparcelovanie veľkej časti mestského parku a pozemky boli určené na výstavbu domov. Modernú architektúru tridsiatych rokov možno vidieť na stavbách Imricha Drexlera. Medzi jeho diela patrí Lukáčova vila, Objekt pri MsKs ako aj nájomný dom oproti pošte.

Socializmus, bol tak, ako na celom území Československa poznačený výstavbou sídlisk, ale aj iných štátnych stavieb. Na začiatku 50. rokov sa dokončili stavby ZŠ na dnešnej Pribinovej ulici, polikliniky a viacerých bytových domov postavených v "stalinistickom" štýle, lemujúcich ulicu 1. mája. Ďalšími sídliskami v 70. a 80. rokov boli Žitava I. a II. Sú situované za rovnomennou riekou. Súbežne s tým pokračovala aj stavba vlastných rodinných domov vo štvrtiach Ďatelinisko, tiež na parcelách bývalého parku a v častiach nad Sládkovičovou ulicou.

V poslednom období výstavba bytov stagnuje, poslednou veľkou investíciou bola tzv.v. Tekovská bytovka, ktorá bola postavená zo štátneho fondu rozvoja bývania ale pre komplikácie a problémy musela byť vrátená.

• Gymnázium Janka Kráľa
• Obchodná akadémia
• Stredná odborná škola technická (bývalé učilište Calexu)
• Odborná škola pri Reedukačnom domove pre mládež (RDM)
• Stredná Odborná Škola Polytechnická
• Odborná stredná škola obchodu a služieb

• ZŠ Mojmírova
• ZŠ sv. Don Bosca
• ZŠ Pribinova
• ZŠ Robotnícka
• Základná umelecká škola

• Základná škola pri Rodinnom detskom domove (RDD)
• Špeciálna ZŠ

Základná umelecká škola

• Základná umelecká škola

Zlaté Moravce boli od 18. storočia sídlom Tekovskej župy, patrili však k počtom obyvateľov medzi najmenšie centrá žúp a tak sa hlavný rozvoj sústredil do iných miest. Napriek tomu si udržali význam aj za prvej ČSR a v roku 1924 sa stali sídlom okresu a to potrvalo až do roku 1960, kedy boli pričlenené k okresu Nitra. V roku 1975 bola ku mestu pričlenená pôvodne samostatná obec Žitavany a stala sa mestskou časťou. Sídlom okresu sa stali opäť v roku 1996. Tento štatút však v súčasnosti nemá taký značný význam, keďže sa po reforme štátnej správy v roku 2001 uvoľnili kompetencie samosprávy miest a krajov. Napokon bol v roku 2002 zrušený okresný úrad a jeho kompetencie prenesené na MsÚ a iné úrady. V tom istom roku sa odtrhli aj Žitavany na základe slobodného rozhodnutia obyvateľov tejto obce v referende.

V meste fungovala vedľa Župnej administratívy aj miestna samospráva na čele s richtárom.Po roku 1918 sa premenovala na starostu a bola už volená, neskôr, v rokoch 1938 – 45 vládny komisár a v období 1948 – 89 predseda Národného výboru. Po roku 1989 sa začal označovať ako primátor. Volí sa na štyri roky spolu s 17-členným Mestským zastupiteľstvom, ktoré je volené z piatich obvodov, v ktorých sú zahrnuté aj Prílepy a Chyzerovce. Silné zastúpenie v ňom má po roku 2010 koalícia Smer-HZDS-KDH a tiež nezávislí. Mesto má tiež vlastnú políciu pozostávajúcu z dvanástich príslušníkov.

• Ing. Peter Orban – 1991 – 1998
• Ing. Milan Skyva – 1998 – 2002
• Ing. Serafína Ostrihoňová – 2002 – 2010, 2014/15
• Ing. Peter Lednár  – 2011 – 2014
• PaedDr. Dušan Husár – 2016 – 

Po komunálnych voľbách v roku 2006 bola primátorkou mesta opätovne zvolená Ing. Serafína Ostrihoňová ako nezávislá kandidátka. Za 2 funkčné obdobia sa stala známou prakticky po celom Slovensku a s ňou aj Zlaté Moravce. Mesto sa zviditeľnilo najmä stálymi spormi medzi primátorkou a poslancami Mediálnu pozornosť si vyslúžila aj držaním 4-dňovej protestnej hladovky v stane pred Úradom vlády SR v máji 2006, kedy žiadala urýchlené dobudovanie rýchlostnej cesty R1, ktorá mala byť riešením na často nehodový úsek I/65 medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, ktorý je súčasťou hlavného ťahu na Banskú Bystricu Po vyostrenej kampani v roku 2010 v komunálnych voľbách skončila na druhom mieste s vyše 1600 hlasmi. Za primátora mesta bol zvolený Ing. Peter Lednár, ako kandidát koalície Smer-SD, KDH, HZDS.

• Futbalový klub – FC ViOn Zlaté Moravce[16] hrá najvyššiu futbalovú súťaž v krajine

• Mestský hokejový klub – HC Zlaté Moravce

• Hokejbalové kluby – Penguins Zlaté Moravce, ROUTINERS Zlaté Moravce, Hokejbalové združenie Zlaté Moravce

• Horolezecký klub Zlaté Moravce

• Mestský volejbalový klub – VKM Zlaté Moravce

Architekti a vedci

• Emil Ágoston (* 1858 – † 1921), pôvodne Emil Adler, secesný architekt.
• Imrich Drexler (* 1904 – † 1993), architekt
• Adolf Artúr Drexler (* 1905 – † 1955), architekt, autor viacerých moderných budov v meste
• Imrich Chlamtac (* 1949), Prezident EAI, Európskej aliancie pre inovácie, profesor na Massachusetskej Univerzite, Univerzite v Bostone atď., je autorom vyše 400 publikácií v oblasti informačných a komunikačných technológii, prvej učebnice zaoberajúcej sa problematikou LAN sietí, niekoľkých kníh z rovnakých oborov, podľa stránky ISIHighlyCited.com patril v roku 2007 k 250 najcitovanejším autorov v obore počítačových vied na svete.

Spisovatelia a akademici

• Róbert Gragger (* 1887 – † 1926), univerzitný profesor pre hungarológiu a literárnu vedu v Berlíne, zakladateľ berlínskeho Collegia Hungarica
• Zoltán Nagyiványi (* 1879 – † 1951), právnik a maďarský spisovateľ, režisér niekoľkých filmov
• Ján Dudek (* 1858 – † 1916), od roku 1906 univerzitný profesor v Budapešti, v rokoch 1908 – 1909 dekan teologickej fakulty, náboženský spisovateľ.
• Jozef Leikert (* 1955), básnik, autor literatúry faktu, profesor, bývalý poradca a hovorca prezidenta SR
• Magdalena Sadlonová, herečka i umelecká prekladateľka, spisovateľka, laureátka literárnej Ceny Adelberta von Chamissaudelia za jej v nemčine napísané romány Die wunderbaren Wege (Nádherné cesty, 1999) a Solange es schön ist (Kým je pekne, 2006)
• Ján Tužinský (* 1951), slovenský prozaik a esejista, autor literatúry pre deti a mládež.
• Gejza Kauzál (* 1906 – † 1964) – lekár, od roku 1960 vedúci chirurgickej ambulancie UÚNZ v Žiline, neskôr v Žiari nad Hronom a v Čadci, autor 18 článkov prevažne z brušnej chirurgie.

Umelci

• Valerián Stražovec, architekt, svetoznámy umelec, držiteľ ceny Emmy, autorom scénického konceptu otváracej a záverečnej ceremónie pre Olympijské hry v Calgary[17]
• Elvíra Antalová (* 1924), maliarka, tvorkyňa gobelínov.
• Gabriela Pittnerová, svetoznáma operná speváčka
• Július Jarábek (* 1953), filmový režisér.
• Marián Filadelfi (* 1947 – † 2006), filmový herec a rekvizitár.
• Branislav „Vec“ Kováč (* 1976), DJ a producent
• Mária Švarbová (* 1988), umelecká fotografka[18]
• Matej Truban (* 1996), dramatik, dramaturg Bábkového divadla Žilina, zakladateľ a principál Divadla Houže

Náboženskí predstavitelia

• Adolf Nemčan (* 1702 – † 1757), piarista, pedagóg, básnik, náboženský spisovateľ.
• Štefan Lipovnický (* 1814 – † 1885), od roku 1868 biskup vo Veľkom Varadíne v Rumunsku, náboženský spisovateľ, autor veľkého počtu cirkevných a teologických dizertácií a arcipastierskych obežníkov.
• Jozef Samassa (* 1828 – † 1912), náboženský spisovateľ, pedagóg. Profesor biblistiky, od roku 1871 spišský biskup, od roku 1873 jágerský arcibiskup a od 2. decembra 1905 kardinál vymenovaný Piom X.

Politici

• Adolf Samassa (* 1867 – † 1929), maďarský politik
• Milan Belica, Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja od roku 2001.
• Ján Richter (* 1956), poslanec NRSR za SMER-SD, od roku 2012 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
• Boris Zala, politológ, poslanec NRSR.
• Miloslav Kóňa (* 1951), poslanec NRSR v rokoch 2003 – 2004

Športovci

• Jozef Lohyňa (* 1963), bývalý československý zápasník, bronzový medailista z olympijských hier 1988.
• Viera Podhanyiová (* 1960) je slovenská pozemná hokejistka, hrala na brankárskom poste. Hráčka Calexu Zlaté Moravce, československá reprezentantka, držiteľka striebornej medaile z olympiády v Moskve z roku 1980.
• Iveta Šranková (* 1963 ) je bývalá slovenská pozemná hokejistka, hráčka Calexu Zlaté Moravce, československá reprezentantka, členka strieborného tímu na olympiáde v Moskve v roku 1980
• Ján Kocian (* 1958), pôvodom z Topoľčianok sa narodil v zlatomoravecskej pôrodnici, slovenský futbalový reprezentant (obranca), tréner.
• Jozef Levický (* 1942), bývalý československý reprezentant vo futbale, hráč Interu Bratislava, Slovana Viedeň a Calexu Zlaté Moravce [19]

• Krištof Bartolomej Anton Migazzi (nem. Christoph Bartholomäus Anton Graf Migazzi) (* 1714 – † 1803), viedenský arcibiskup, pochovaný v Dóme sv. Štefana vo Viedni, dal v meste roku 1785 postaviť kostol sv. Michala archanjela.
• Andrej Ľudovít Radlinský (* 1817 – † 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej, ako kňaz tu pôsobil v 40. rokoch 19. storočia. V roku 1994 bola na priečelie farského kostola sv. Michala umiestnená tabuľa pripomínajúca jeho pôsobenie v Moravciach.
• Janko Kráľ (* 1822 – † 1876), básnik štúrovskej generácie. V meste od roku 1862 až do svojej smrti v roku 1876 býval. V meste sa nachádza po ňom pomenovaný park, pomník, gymnázium a má tu aj múzeum a pamätný dom.
• Karel Koutský – český matematik, učil na tunajšom gymnáziu v rokoch 1922–1928.