Theodor Wundt

Po ukončení štúdia, keď ho na jar 1877 povýšili na poručíka, navštívil Švajčiarsko. V roku 1882, počas dovolenky, odcestoval do poľského Krakova a do Zakopaného. Využil službu horského vodcu Gąsienicu a navštívil Morské oko. Pokúsil sa vystúpiť na Rysy, ale musel sa pre zlé počasie vrátiť. Nezdarom sa skončil ďalší pokus tentoraz na Svinicu, opäť pre nepriaznivé počasie. O niekoľko dní neskôr prešiel cez Poľský hrebeň na druhú stranu Vysokých Tatier a ubytoval sa v Starom Smokovci. Potom z Popradu odcestoval do Pruska.

V roku 1884 sa do Vysokých Tatier vrátil. Za vodcu si vybral Jakuba Horvaya a 9. apríla sa vybral na Popradské pleso, kde prenocoval. Na druhý deň vystúpil na Rysy. Bol to prvý zimný výstup na tento štít a v horolezeckej literatúre označuje ako začiatok vysokotatranského zimného horolezectva. V análoch sa však zachovali aj iné zimné tatranské výstupy - Eduard Blasy 15. januára 1873 vystúpil na Slavkovský štít, Mikuláš Sontág vystúpil v roku 1880 na lyžiach na Slavkovský štít, František Dénes vystúpil 5. februára 1882 na Lomnický hrebeň. Traduje sa, že už vo februári 1867 dvaja gorali zo Zakopaného vystúpili na Woloszyn (Vološín) (2 034 m n. m.). Theodor Wundt sa 11. apríla 1884 pokúsil vystúpiť na Vysokú. Výstup sa skončil 150 metrov pod vrcholom. Po prenocovaní na Štrbskom Plese dňa 12. apríla 1884 vystúpil spolu s horským vodcom Jakubom Horvayom na Kriváň a 14. apríla na Slavkovský štít. Dňa 22. decembra 1891 sám urobil prvý zimný výstup na Patriu a 24. decembra 1891 tiež sám prvý zimný výstup na Ostrvu a 27. decembra 1891 spolu s Jakubom Horvayom ako prví v zime vystúpili na Lomnický štít. Dňa 28. decembra 1891 prví v zimnom období vystúpili na Ľadový štít. Jeho prvé zimné výstupy vo Vysokých Tatrách boli ojedinelé a dlho neboli prekonané.[1]

Ani v Alpách nemal dlho v zimnom horolezectve predchodcov. Po skúsenostiach, ktoré získal v rokoch počas krátkych pobytoch vo Švajčiarku a v Rakúsku sa odvážil na veľmi ťažké výstupy v Dolomitoch. Zaznamenal spolu s Michellom Bettegom prvý zimný výstup na Kleine Zinne (2 881 m n. m.), na Grose Zinne, Monte Cristallo a na Tofanu (3 241 m n. m.) s Antoniom Dimaiom. Počas týchto ciest fotografuje a vydáva prvé obrázkové publikácie o Dolomitoch. Vystupuje na Monte Pelmo (3 169 m n. m.), Sorapisu (3 206 m n. m.) Wetterhorn (3 703 m n. m.), Gran Zebru (3 735 m n. m.) a desiatky ďalších alpských štítov.

Najväčším Wundtovým alpským úspechom boli prvé zimné výstupy na Cima Piccola a Cima Grande v Dolomitoch v decembri roku 1892. Boli to veľmi významné svetové horolezecké výkony. Jeho partnermi v Alpách boli horolezci Michele Bettega a Sepp Innerkolfer, Antonio Dimai a jedna z prvých horolezkýň Jeanne Imminková (1853 – 1929).