Jakub Horvay

Ako a kedy sa stal horským vodcom nie je známe. Pravdepodobne tak, ako mnohí spišskí Nemci, ktorí žili v Novej Lesnej si privyrábali vodením turistov do Vysokých Tatier. Na konci 19. storočia podtatranskí horskí vodcovia neradi vodili turistov v zime. V tatranských osadách nebolo v zime veľa kúpeľných hostí, azda len v kúpeľoch Mikuláša Sontága v Novom Smokovci, ktorý propagoval zimný pobyt pre pacientov s respiračnými chorobami.

Dňa 7. apríla 1884 v Novom Smokovci sa objavil mladý 28 ročný nadporučík Teodor Wundt z Wüttenbergska. Vyhlásil, že chce podniknúť niekoľko zimných výstupov a že už si vybral horského sprievodcu. Jakuba Horvaya stretol na trhu vo Veľkej, kde sa mu prihovoril. Dohodli sa, že spolu uskutočnia niekoľko výstupov. Horvayovi, pravdepodobne, v zime chýbali peniaze a tak chtiac-nechtiac privolil.

Zakrátko 9. apríla v snehovej metelici po 10 hodinách prišli na Majláthovú chatu pri Popradskom plese. V noci sa vybrali na Rysy. Na vrchol vystúpili 10. apríla. Bol to prvý výstup na Rysy v zimných podmienkach. Na druhý deň sa vybrali na Vysokú, ale vyčerpaný Horvay, ktorý musel sekať „stupy“ do ľadu, sa vzdal. Prenocovali v horárni na Štrbskom Plese a 12. apríla vystúpili na Kriváň. Dňa 13. apríla za výdatného sneženia, vystúpili k Hincovým plesám, ďalej im vysoký sneh nedovolil pokračovať v túre. Na druhý deň (po roztržke s Horvayom, ktorý chcel ísť nakúpiť potraviny) ani sám Wundt sa pre vysoký sneh nedostal do Mengusovského sedla. Ešte v ten večer zišli do Starého Smokovca. Dňa 15. apríla vystúpili spolu s MUDr. Sontágom na Slavkovský štít. Nocovali v Novej Lesnej u Jakuba Horvaya. Dňa 16. apríla sa z Novej Lesnej vybrali do Predných Meďodolov, vystúpili na Kopské sedlo do Zadných Meďodolov. Na druhý deň stúpali Bielovodskou dolinou a cez Poľský hrebeň a Velickú dolinu sa vrátili do Starého Smokovca. Tým sa skončila 9-dňová vysokohorská turistika. Bez jediného dňa oddychu. Aj keď už v tom čase boli v Tatrách známe lyže, propagoval ich Mikuláš Sontág, Wundt ich neuznával a všetky túry urobili pešo. Pre Jakuba Horvaya bola to zaslúžená mzda.

Počas návštevy Vysokých Tatier Teodor Wundt v zime 1884 sa spolu s Jakubom Horvayom zapísali natrvalo do dejín zimného horolezectva. Jeho ďalšia zimná návšteva v roku 1891 bola tiež úspešná. Najprv bez Jakuba Horvaya vystúpil 22. decembra na Prednú baštu a 24. decembra na Ostrvu. Oba boli prvými zimnými výstupmi. Potom s Jakubom Horvayom 27. decembra vystúpili z Malej Studenej doliny na Lomnické sedlo a na vrchol Lomnického štítu. Na druhý deň 28. decembra sa vybrali z Malej Studenej doliny cez Ľadovú priehybu a Ľadového koňa na Ľadový štít. Boli to najvyššie hodnotené výkony zimného horolezeckého obdobia ešte dlho potom. Rozhodujúcu zásluhu mal na tom práve Jakub Horvay. Stal sa autorom novej epochy zimného horolezectva vo Vysokých Tatrách.[1]

1. Časopis Vysoké Tatry. In. Andráši, Július, Horskí vodcovia II., roč. XXX, č.4/1991, s.32