Niger

Niger sa nachádza na juhu Sahary a v strednej časti Sahelu.

Väčšina územia Nigeru sa nachádza na náhorných plošinách. V centrálnej časti republiky sa týči vulkanické pohorie Aïr (čítaj aír). Nachádzajú sa tu kužele vyhasnutých sopiek a rozrušené masívy. V masíve Tarazit sa nachádza najvyššia hora štátu Mont Gréboun, vysoká 2 012 m n. m. Smerom na východ od Aïru sa rozlieha púštne panva Ténéré, západným smerom panva Talak. Na severe krajiny sa nachádza náhorná plošina Djado. Jedinou stálou riekou na území štátu je Niger, ktorá mu dala meno.

V severných oblastiach Nigeru prevláda extrémne suché tropické podnebie, za rok tu spadne iba takmer 50 mm zrážok, preto tu prevládajú púšte. Centrálnej a južnej oblasti republiky majú podnebie o niečo vlhkejšie, ale ani tu nespadne za rok viac ako 800 mm zrážok. Oblaky púštneho prachu a piesku sem prináša suchý saharský vietor nazývaný harmattan. V januári sa priemerné teploty pohybujú od 16 – 24 °C. Najteplejšie obdobie trvá od mája do júna, teploty prekonávajú hranicu 30 °C.

V nižších oblastiach rastú iba akácie a suchomilné trávy. Vo vysokohorských oblastiach flóru zastupujú divoké palmy a olivovníky. Žijú tu gazely, oryxovia, paovce hrivnaté, gepardy a pštrosy. Pri rieke Niger svoj domov nachádzajú slony, žirafy, hrochy, antilopy a byvoly.

Ukazuje sa, že ľudia sídlili na území Nigeru už v prehistorických dobách. V 3. tisícročí pred Kr., kedy do severných oblastí začala zasahovať púšť, pastieri odišli a na ich bývalých územiach sa začali usadzovať kočovní Tuarégovia.

V stredoveku bol Niger postupne súčasťou niekoľkých mocných ríš, ktorými boli Songhaj, Kánem-Born, Mali a mestský štát Haus. Od 11. storočia sa tu začal šíriť islam, ktorý si u miestnych obyvateľov našiel značnú obľubu.

V roku 1900 bol Niger obsadený Francúzmi a bol pripojený k Francúzskej západnej Afrike. V roku 1922 získal štatút samostatnej kolónie potom, čo povstali Tuarégovia. V roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika Niger. Väzby s Francúzskom ale zostali silné.

Prvé slobodné voľby sa konali až v roku 1993. O tri roky neskôr sa pomocou štátneho prevratu do čela štátu dostal plukovník Ibrahim Bare Maïnassaru. V apríli 1999 bol zvrhnutý a bola začatá demokratizácia krajiny. Vojenským pučom skončila vo februári 2010 snaha prezidenta Mamadou Tandja zmeniť ústavu, aby sa mohol po tretí za sebou uchádzať o prezidentský úrad.

Obyvatelia sa delia do niekoľkých kmeňov, najviac zastúpení sú Hausovia, Songhaj-Djermovia a Tuarégovia. Ostatných je menej než 1 milión osôb. Nigerčania sú z 80% moslimovia, existujú tu ale aj animistické a kresťanskej menšiny. Tri štvrtiny obyvateľov sú negramotné. Úradným jazykom v krajine je francúzština. Takmer 80% Nigerčanov žije vo vidieckych osadách. Stredná dĺžka života mužov je priemerne 42,5 rokov, u žien asi 41,8 rokov. Ku koncu roka 2005 Niger mal najnižší pomer počtu obyvateľov pripadajúceho na jedného lekára; celkom to bolo 56 278 obyvateľov na jedného lekára. [2]

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niger na českej Wikipédii.

1. http://atominfo.cz/2011/01/cina-zahajila-tezbu-uranu-v-nigeru/
2. Pocket World in Figures 2008. Londýn : The Economist, 2007. 254 s. [ISBN 978-1-86197-844-8.] S. 86.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niger