Songhajská ríša

Songhajská ríša[1][2] (iné názvy: Songhaj[1], Songojská ríša[3], Gao[4]) bol štát v severozápadnej Afrike od 6./7./10. storočia do začiatku 17. storočia, resp. čiastočne až do roku 1901 [3][5][1][2][6]. Niekedy sa o Songhajskej ríši v užšom zmysle (s dôrazom na slovo ríša) hovorí len vo vzťahu k obdobiu, keď tento štát dosiahol svoj vrchol, čo je zhruba obdobie v rokoch 1460 - 1591 [7].

Mapa ríše v 16 stor.

Začiatky Songhajskej ríše siahajú až do 6. stor. po Kr., keď v oblasti severného oblúka rieky Niger príslušníci černošského kmeňa Songhajcov (=Songojov) ovládli dôležité spojenia vedúce cez Saharskú púšť a založili obchodné centrá Timbuktu a Gao. V 10. stor. štát prechodne dobyla susedná ríša Ghana. V roku 1009/10 songhajský kráľ konvertoval na islam; niekedy v tomto období sa tiež hlavným mestom stalo mesto Gao. V 13. a 14. stor. bolo songhajské územie s prestávkami niekoľkokrát buď pod nadvládou ríše Mali alebo jej priamou súčasťou. Okolo roku 1400 už nadvláda Mali definitívne skončila a následne songhajský vládca Ali Ber Soni (=sonni Ali Bér, Sonni Alí; 1463/1464/1468 - 1492/1493) , využijúc úpadok Mali, získal pre svoj kmeň veľkú časť územia ríše Mali a Songhajská ríša začala expandovať. Vrcholným obdobím Songhajskej ríše bolo panovanie Mohameda Turého (=Muhammada Turého) nazývaného aj Veľký (1493 - 1528), ktorý územie štátu rozšíril na východ k pohoriu Air a k Čadskému jazeru, čiže ovládol takmer celú západnú Saharu. Songhajská ríša kontrolovala všetky obchodné spojenia vedúce od Guinejského zálivu cez saharské oázy do oblasti Stredozemného mora. Mohamed Turé vytvoril dobre organizovaný centralistický štát, ktorý držalo pohromade stále vojsko. Príjmy štátu zabezpečoval obchod so slonovinou, zlatom, soľou (zo Sahary) a otrokmi, pestovala sa ryža a proso, choval sa dobytok. Kráľ podporoval umenie, remeslá, vedu, kultúru a najmä školstvo - za jeho vlády patrila vyššia škola v Timbuktu k najlepším v celom islamskom svete. Obdobie prosperity ríše netrvalo dlho, pretože v roku 1591 sa mesta Timbuktu zmocnili Maročania; Maročania porazili Songhajskú ríšu, pretože bojovali s mušketami, čo boli moderné zbrane, ktorými songhajské vojsko nedisponovalo. V marockých službách bojovali aj španielski conquistadori (dobyli mestá Gao a Timbuktu), ale hlavný cieľ - zlatonosné bane na juhu sa im nepodarilo dobyť. Songhajskí králi sa po porážke stiahli do regiónu Dendi na juhu a odtiaľ ďalej vládli, pričom ale v historiografii sa tento malý južný štát vzniknutý v roku 1591 zvykne skôr uvádzať pod názvom Kráľovstvo Dendi. Toto Kráľovstvo Dendi (teda neskorá Songhajská ríša) síce existovalo až do dobytia Francúzmi v roku 1901, ale fakticky od polovice 17. storočia išlo už len o rozlične rozhádaný a rozpadajúci sa útvar. Na severe Maročania po čase o dobyté územie stratili záujem a (primárne okolo roku 1670) odišli; na nimi opustenom území vzniklo viacero viacero štátov.[3][1][8][6][5][9][7][10]