Chvojnická pahorkatina

Pohľad na Senickú pahorkatinu

Na juhu a západe hraničí s Borskou nížinou, na severozápade s Dolnomoravským úvalom, na severovýchode s Bielymi Karpatmi a na východe s Myjavskou pahorkatinou. Na severe prebieha česko-slovenská štátna hranica.

Chvojnická pahorkatina sa člení na štyri geomorfologické podcelky:[1]

• Senická pahorkatina na juhu
• Skalický hájik na severe
• Unínska pahorkatina na západe
• Zámčisko v centrálnej časti.

Najvyšším vrchom je Zámčisko (434,1 m n. m.) v rovnomennom podcelku.

Z geologického hľadiska je oblasť Chvojnickej pahorkatiny priraďovaná k neogénnym sedimentárnym panvám Vnútorným Západným Karpatom. Juhozápadná časť je budovaná málo spevnenými až sypkými morskými neogénnymi sedimentmi, hlavne ílmi, slieňmi, siltmi, pieskami, pieskovcami a štrkami obdobia vrchného miocénu až pliocénu. Juhovýchodnú a centrálnu časť budujú ílovce, siltovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepence, ojedinele vápence spodného miocénu. Západná a sčasti aj centrálna časť je budovaná ílmi, ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami a zlepencami obdobia stredného miocénu. V tejto časti sa pridávajú vápence, sloje uhlia a ryolitové tufy. Najsevernejšia časť je budovaná flyšovými vrstvami pieskovcov, zlepencov a ílovcov obdobia paleogénu až spodného eocénu. Najsevernejšia časť zároveň prináleží k magurskému flyšu vonkajšieho flyšového pásma. Stredom územia prechádza niekoľko zlomových línií, pričom najvýznamnejšia prebieha v smere západ – východ.

Pohľad na Zámčisko

Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) je modelovaný západnými vetrami, ktoré tu naviali mohutné pokrovy spraší a sprašových hlín. Vyskytujú sa tu tiež pieskové presypy, pričom piesky sú nevápnité, nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus. Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje v centrálnej časti, najmä v podcelku Zámčisko.

Chvojnická pahorkatina patrí do teplej oblasti (A), mierne vlhkej podoblasti a do okrsku s miernou zimou (A5). Len najvyššie položené oblasti (Zámčisko) patria do mierne teplej oblasti (B), mierne vlhkej podoblasti a pahorkatinového okrsku s miernou zimou (B3). Priemerné teploty vzduchu v júli dosahujú 18 – 19 °C, v najzápadnejšej časti 19 – 20 °C a v najvyšších polohách len 17 °C. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú −2, −3 °C, v najzápadnejšej časti do −2 °C a v najvyšších polohách −3, −4 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 600 – 700 mm, v oblasti Skalice 550 – 600 mm. V letnom období prevládajú západné až severozápadné vetry, v zimnom období juhovýchodné.

Chvojnica

Celá oblasť patrí do povodia Moravy. Územie odvodňujú jej prítoky: Myjava s Teplicou, Chvojnica a Unínsky potok. Umelé vodné plochy zahŕňajú vodné nádrže Petrova Ves, Radošovce, Skalický rybník, Búdkovianske rybníky, vodná nádrž Kunov, Koválov a iné menšie.

Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev neogénnych sedimentov vytvára dobré podmienky pre vytváranie zásob podzemných vôd. Výdatnosť artézskych studní dosahuje 4 – 6 l/s. Z prameňov je významný prameň pri Štefanove. Významné zdroje podzemných vôd sa vytvorili aj vo viatych pieskoch.

Minerálne vody vyvierajú v okolí Koválova a Smrdákov. Sú to sírovodíkové slané alkalické jódové minerálne vody s mineralizáciou 2 633 mg/kg, s teplotou 12,5 °C a s enormne vysokým obsahom aktívnej síry (najsilnejšie sírovodíkové pramene v Európe).

Väčšinu územia zaberajú hnedozeme pseudoglejové a luvizemné, západnú časť pokrývajú kambizeme dystrické a regozeme na viatych pieskoch. Z juhu zasahujú čiernice typické a glejové a miestami luvizeme utvorené na nive Myjavy. Z pôdnych druhoch prevažujú pôdy ľahké, piesočnaté a hlinito-piesočnaté.

Hrdobarka obyčajná

Chvojnická pahorkatina patrí do obvodu panónskej flóry (Pannonicum), podobvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) a celku Záhorská nížina. Viate piesky sú vhodným substrátom borovicovými lesmi, južne a západne od Senice a v oblasti medzi Smolinským a Gbelmi. Zámčisko je porastené dubovými lesmi, dubové lesy zasahujú aj z Bielych Karpát a vyskytujú sa tiež v blízkosti Gbelov a Štefanova. Z bylín sa tu vyskytujú trávy – ometlina sivá, kavyľ piesočný, ďalej skorocel indický, rumenica piesočná.

Najväčšie plochy vinohradov sú v oblasti medzi Skalicou, Mokrým Hájom, Prietržkou a Vrádišťom a na okrajových svahoch Zámčiska. Vinohrady sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Hranostaj

Oblasť je súčasťou zóny stepí, provincie Panónska panva, Západopanónskej subprovincie a Dyjsko-moravského obvodu. Vyskytuje sa tu množstvo teplomilných druhov, najmä hmyzu: koníky, kobylky, modlivka zelená, chrúst mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný. Z cicavcov tu žijú napr. diviak lesný, srnec lesný a daniel škvrnitý.

Do geomorfologického celku zasahuje výbežok CHKO Biele Karpaty na severe. Nachádza sa tu päť chránených území. Prírodná pamiatka Chvojnica bola vyhlásená v roku 1991 na ploche 31,65 ha. Ochraňuje sa riečka Chvojnica ako najzachovalejší vodný tom západnej časti CHKO Biele Karpaty a priľahlého územia. Nachádzajú sa tu biotopy teplomilnej pahorkatinnej vodnej fauny a hodnotné brehové porasty, ako krajinotvorný a ekostabilizačný prvok. Prírodná pamiatka Chropovská strž vyhlásená v roku 1993 na výmere 47,66 ha. Územie predstavuje ukážku vývoja podhorských oblastí od treťohôr až po súčasnosť. Zahŕňa tri opustené lomy, v ktorých sa nachádzajú náleziská skamenených pozostatkov živočíchov z poslednej morskej transgresie. Prírodná rezervácia Veterník bola vyhlásená v roku 1983 na ploche 18,5 ha. Ochraňujú sa lesostepné spoločenstvá s borovicou čiernou na svahoch, ktoré budujú hrubozrnné vápnité piesky, pieskovce a zlepence. Je miestom výskytu viacerých chránených a zriedkavých druhov rastlín a hniezdiskom chránených druhov vtákov. Chránený areál Búdkovianske rybníky bol vyhlásený v roku 1994 na ploche 14,07 ha. Územie tvorené skupinou menších rybníkov, predstavuje refúgium výskytu viacerých chránených a ohrozených druhov vodných a močiarnych živočíchov. Chránený areál Vodná nádrž Petrova Ves bol vyhlásený v roku 1996 na ploche 34,80 ha. Patrí medzi významné ornitologické lokality Slovenska s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených hniezdiacich aj migrujúcich druhov vtáctva.

Na území geomorfologického celku leží intravilán 25 obcí a 2 mesta. Čiastočne tu ležia ďalšie 3 mestá a 1 obec. Všetky obce a mestá sú súčasťou okresov Senica a Skalica. Ide o tieto obce:

a okrajovo tiež:

• Gbely
• Jablonica
• Skalica
• Šaštín-Stráže (časť Stráže nad Myjavou)

• Čeman, Róbert, Slovenská republika, zemepisný atlas, Bratislava: MAPA Slovakia, 2003.
• Michaeli, Eva, Regionálna geografia Slovenskej republiky, vysokoškolské skriptum, I. časť, Prešov, 1999.
• Turistická mapa č. 149: Chvojnická pahorkatina – Skalica, Harmanec: VKÚ Harmanec, 1997

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chvojnická pahorkatina