Voda

Voda alebo aqua (chemický vzorec H2O, podľa tradičného názvu oxid vodný, novší systémový názov oxidán[1]) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para).

Voda
Voda
Voda
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec H2O
Vzhľad bezfarebná kvapalina
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 18,0153 g/mol
Teplota topenia 0,0 °C (273,15 K) @ 101325 Pa
Teplota varu 100,0 °C (373,15 K) @ 101325 Pa
Trojný bod 0,01 °C pri 611,73 Pa
Kritický bod 374 °C (647,15 K) pri 22 MPa
Hustota 999,972 kg/m3 (4 °C)
Teplota vzplanutia N/A
Termochemické vlastnosti
Skupenské teplo topenia 334 kJ/kg
Skupenské teplo vyparovania 2 257 kJ/kg
Merná tepelná kapacita 4180 J/kg*K
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Neznámy parameter
Vety R R?
Vety S S?
NFPA 704
0
0
0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
 Chemický portál

Je najrozšírenejšou látkou na povrchu Zeme. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Tvorí 70% ľudského tela a je nevyhnutná pre rastliny a živočíchy.

  • Je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie.
  • Pre rastliny je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy.
  • Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím

Štruktúra vody

Druhy vôd

Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok
  • Pitná - obsahuje malé množstvo rozpustných minerálnych látok
  • Destilovaná – je zbavená minerálnych látok
  • Mäkká – obsahuje málo minerálnych látok
  • Tvrdá – z podzemných prameňov, obsahuje viac minerálnych látok
    • Minerálna – Podľa obsahu celkových rozpustených tuhých látok (RL) sa prírodné minerálne vody členia na:
      • veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l)
      • nízko mineralizované (s obsahom RL 50 – 500 mg/l)
      • stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1500 mg/l)
      • vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 – 5 000 mg/l)
      • veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 – 15000 mg/l)
      • soľanky (s obsahom RL nad 15000 mg/l)[2].

Podľa účelu použitia
  • Úžitková – v priemyselných závodoch (zníži sa tvrdosť vody a tá sa zbaví Ca2+ a Mg2+), v potravinárstve sa vyžaduje dezinfikovaná voda (chlórovanie, ozonizácia, ožarovanie ultrafialovým žiarením)
  • Napájacia – voda pre parné kotle, zbavená minerálnych solí, aby nevznikol kotlový kameň, ktorý zanáša potrubie
  • Pitná – je vhodná na každodenné použitie, je zbavená nečistôt, obsahuje vyvážené množstvo minerálnych látok tak, aby neškodili zdraviu
  • Odpadová voda -Odpadová voda je znečistená voda, ktorá vzniká v priemysle, v poľnohospodárstve, v domácnostiach, nemocniciach, laboratóriách atď. Čistí sa v čistiarňach odpadových vôd. Veľké závody majú vlastné čistiarne odpadových vôd. Obce odvádzajú odpadovú vodu do najbližších čistiarní odpadových vôd

Podľa výskytu
  • povrchová (jazerá,moria,oceány,...)
  • podzemná - minerálna
  • zrážková (dážď,sneh,...)

Vlastnosti

Fyzikálne

Chemické

Sú podmienené obsahom rozpustených látok vo vode.

Senzorické

Môžeme ich zistiť ľudskými zmyslovými orgánmi. Teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť.

Zaujímavosti
  • Anomália vody – pri teplote 3,98 °Celzia má najvyššiu hustotu. Na základe tejto vlastnosti môžu vodné živočíchy prežiť zimu pod hladinou, keďže voda nezamrzne až po dno.
  • Pri prechode z kvapalného do plynného skupenstva zväčší svoj objem 1 700-násobne, čím vykoná objemovú prácu.
  • 22. marec je vyhlásený ako Svetový deň vody (World Water Day)

Voda v prírode

Výskyt

Voda sa v prírode voľne vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách.

Tuhé

Voda sa v podobe ľadu a snehu vyskytuje vo veľkých nadmorských výškach, pričom výška, v akej sa ľad so snehom prirodzene nachádza sa smerom k pólom postupne znižuje. Takmer celá plocha Antarktídy a Arktídy je väčšinu roka zaľadnená. Taktiež sa sneh a ľad vo veľkom množstve vyskytujú v miernom pásme v období zimy, kedy kvapalná voda samovoľne zamŕza a zrážky sú v podobe snehu.

Kvapalné

V kvapalnom skupenstve sa na Zemi voda vyskytuje v najväčšom množstve. Bežne sa vyskytuje v podobe jazier, riek, potokov, oceánov a morí, nachádza sa v pôde aj v močiaroch. Väčšina vody sa nachádza v oceánoch v podobe slanej vody, pričom pokrýva 71% svetového povrchu.

Plynné

Vodná para sa nachádza v atmosfére a jej zastúpenie sa pohybuje od 1 do 4 percent.

Kvantové (dočasné pomenovanie)

Najnovšie objavené skupenstvo vody, ktoré vykazuje známky kvantového systému. V prírode sa našlo v supermalých kanálikoch šesťuholníkového prierezu vnútri minerálu beryl, ktorého odrodami sú aj drahokamy akvamarín a smaragd.

Zjednodušene môžeme povedať, že tunelovanie spočíva v tom, že častica (v tomto prípade celá molekula vody) môže prekonať bariéru, t. j. pretunelovať sa cez ňu a byť súčasne na jej oboch stranách, resp. hocikde vnútri bariéry.[3]

Kolobeh vody v prírode

Zem prijíma žiarenie zo Slnka, zemský povrch sa zahrieva, voda sa premieňa na paru, ktorá vystupuje do atmosféry. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary kondenzujú, tvoria oblaky, v kvapalnej alebo tuhej forme padajú na zemský povrch a začnú po ňom ihneď stekať alebo do neho vnikať. Časť spadnutých zrážok sa vyparí a pokračuje naďalej v obehu.

Získanie pitnej vody z morskej
Model premeny morskej vody na pitnú

Najjednoduchším odsoľovacím zariadením je destilačný prístroj, v ktorom sa vodné pary odvedú z varnej nádoby a skondenzujú v zbernej nádobe. Jednoduchý solárny destilačný mechanizmus možno zostrojiť v podobe sklenenej kupoly nad nádržou so slanou vodou. Voda sa vplyvom tepla slnečných lúčov zahrieva, odparuje, kondenzuje na skle kupoly, steká po ňom dole a zhromažďuje sa v zberných kanálikoch na okraji kupoly. Pri ploche 0,91 m² sa takto dá vyrobiť 4 – 5 litrov pitnej vody za deň.

Pri väčšom množstve vody sa zahrieva voda nad bod varu v tlakovej nádobe – neprechádza varom. Potom sa vypúšťa do oddelenej komory s nižším tlakom, kde sa jej časť vďaka rozdielu tlakov odparí a skondenzuje na rúrkach, ktorými sa do varnej nádoby privádza studená morská voda. Teplá slaná voda, ktorá sa neodparila v prvej komore, postupuje do druhej s ešte nižším tlakom. Tam sa časť z nej opäť odparí a skondenzuje.

Moderné odsoľovacie systémy, vybudované na princípe reverznej osmózy, sú efektívnejšie. Používajú plastové membrány s drobnými dierkami, ktoré prepustia molekuly vody, ale zadržia väčšie molekuly soli. Výroba zariadení na premenu morskej vody na pitnú je veľmi nákladná.

Znečistenie vody

Voda sa znehodnocuje chemickými látkami, ropnými produktmi, ťažkými kovmi, rádioaktívnym odpadom, splaškovými vodami. Medzi najväčšie zdroje znečisťovania patrí výroba celulózy a papiera, spracovanie ropy – ropné uhľovodíky spôsobujú pachové a chuťové závady vôd.

Využitie človekom

Človek pre svoju dennú potrebu využíva pitnú vodu. Na pitnú vodu sa musí upravovať povrchová voda (vo vodárňach). Najskôr sa nechajú usadiť tuhé látky, potom sa do vody pridávajú chemické látky. Tieto s nečistotami tvoria zrazeninu, vznikajú vločky, ktoré sa usadzujú na dno. Takto upravená voda sa prefiltruje cez pieskový filter. Filter zachytí neusadené vločky a iné nečistoty. Nezachytí však napr. oleje, farby.

Funkcia vody
  • biologická – výživa ľudstva, fauny, flóry, podnebný a pôdny činiteľ
  • zdravotná – osobná a verejná hygiena človeka, čistenie, odstraňovanie odpadkov, vykurovanie, klimatizácia, atď.
  • kultúrna a estetická – skrášlenie krajiny

Voda v Slnečnej sústave
Radarová snímka severného pólu Merkúra. Biele oblasti by mohli obsahovať vodný ľad

Merkúr – Napriek extrémne vysokej teplote (Merkúr nemá prakticky žiadnu atmosféru, preto počas dňa na ňom vystupuje teplota na žeravých 430 °C, zatiaľ čo v noci na mrazivých −180 °C), pozorovania rádioteleskopom v Arecibo v roku 1992 naznačili, že v polárnych kráteroch, kam nikdy nesvieti Slnko, by sa mohol nachádzať ľad.

Venuša – Venuša má presne opačný problém s atmosférou ako Merkúr. Má ju až príliš hustú a to spôsobuje, že infračervené žiarenie nemôže unikať z planéty, čo má za následok zohrievanie jeho povrchu vysoko nad bod varu vody. Existencia vody v pevnom ani kvapalnom skupenstve teda nie je možná, asi 0,002 % venušskej atmosféry tvorí vodná para.

Zem – Zem je planéta s druhým najväčším obsahom vody v Slnečnej sústave. Voda sa tu nachádza vo všetkých troch jej skupenstvách. Pokrýva okolo 71% jej povrchu, z toho 97% tvoria oceány, rieky, jazerá, moria, 2% zaberajú ľadovce a 1% zaberá voda v jaskyniach a v horninách. Prítomnosť tekutej vody na Zemi je kľúčová pre vývoj života na Zemi a tepelná kapacita oceánov bola a stále je dôležitá pre udržanie relatívne stabilnej teploty tejto planéty.

Mars – Na Marse sa voda v kvapalnom skupenstve už pravdepodobne nenachádza, ale rôzne jeho povrchové celky, ako Valles Marineris, svedčia o tom, že pred niekoľko miliónmi rokov sa tam voda v tekutom skupenstve nachádzala.

Dnes sa na Marse voda nachádza iba vo forme ľadu na južnom póle. Je to zmes námrazy oxidu uhličitého a vodného ľadu.

Jupiter – Zdalo by sa, že na tejto obrej planéte sa voda nenachádza, ale nie je to pravda. Voda sa tu nachádza, hoci skutočne v nepatrnom množstve a spolu s najviac zastúpeným vodíkom, héliom a menej zastúpeným čpavkom, etánom, propánom a inými zlúčeninami vodíka tvorí jeho atmosféru. Voda existovala a existuje na jeho mesiaci Európa.

Jupiterov mesiac Európa je ľadom pokrytá kamenná guľa. Je možné, že pod jeho povrchom môže existovať kvapalný oceán, ktorý obsahuje viac tekutín, ako všetky pozemské oceány dohromady.

Saturn – Na Saturne sa voda síce nachádza, ale len pod jeho povrchom, pretože Saturn má najnižšiu hustotu zo všetkých planét Slnečnej sústavy. Táto hustota je ešte menšia ako hustota vody. Podľa astronómov však voda tvorí jednu z hlavných zložiek jadra Saturnu.

Urán – Hoci je Urán 4-krát väčší ako Zem, jeho hmotnosť je iba 14,5-krát väčšia ako hmotnosť Zeme. Preto materiál, ktorý ho tvorí, musí byť menej hustý ako na Zemi. Urán je príliš hmotný na to, aby jeho hlavnou zložkou bol vodík. Tvorí ho hlavne voda, metán a ľady čpavku. Je tiež hlavnou zložkou jeho jadra.

Neptún – Neptún sa stavbou a veľkosťou veľmi podobá Uránu. Rovnako ako Urán je Neptún tiež priveľmi hmotný na to, aby v pomere k svojej veľkosti pozostával len z vodíka. Jeho hlavnou zložkou je zmes vodného, čpavkového a metánového ľadu. Rovnako ako na Uráne, v Neptúne je tiež ľad jednou z hlavných zložiek jeho jadra.

Pluto – Voda v tuhom skupenstve sa na tomto telese (v minulosti považovanom za 9. planétu Slnečnej sústavy) vyskytuje v hojnom počte. Ľad s prímesami dusíka, oxidu uhoľnatého a metánu tvorí celý jeho tenký povrch a v plášti tvorí okolo 30 % z celkového množstva.

Filozofické pohľady na vodu

Voda je podľa Tálesa základom vzniku a rozvoja všetkého súcna: ňou chcel vysvetľovať vznik celého sveta a každej jednotlivej veci. Bol to prvý krok k vysvetľovaniu sveta z neho samého, a nie pomocou mimo objektívnych činiteľov. Voda je tiež prameňom pohybu a života.

Pozri aj

Referencie
  1. Časopis Quark [online]. 2016-08-19, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online.
  2. Podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách Dostupné online
  3. RM, Štvrtý stav vody. Quark, Dostupné online 19.08.2016

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Voda
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Voda
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.