Brančské bradlá
Brančské bradlá sú geomorfologická časť Myjavskej pahorkatiny.[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severo-západnom okraji krajinného celku, západne od Myjavy a najvyšší vrch Branč dosahuje 475 m n. m.[2]
Brančské bradlá | |||
geomorfologická časť Myjavskej pahorkatiny | |||
Hradný vrch Branč | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Trenčiansky, Trnavský | ||
Okresy | Myjava, Senica | ||
Časť | Myjavskej pahorkatiny | ||
Hranice | Myjavská pahorkatina, Žalostinská vrchovina | ||
Rieky | Myjava, Debernícky potok | ||
Súradnice | 48°43′37″S 17°29′42″V | ||
Najvyšší bod | Branč | ||
- výška | 473 m n. m. | ||
Najnižší bod | severozápadný okraj územia | ||
- poloha | údolie Myjavy | ||
- výška | cca 250 m n. m. | ||
Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Územie zaberá severozápadný okraj Myjavskej pahorkatiny a je jej jedinou samostatnou časťou. Pahorkatina obklopuje Brančské bradlá zo severovýchodu, východu, juhu i západu a len severozápadný okraj lemuje údolie Myjavy. To vytvára prírodnú hranicu Žalostinskej vrchoviny, geomorfologického podcelku Bielych Karpát.[1]
Brančské bradlá patria do povodia Myjavy, ktoré je súčasťou povodia Moravy. Rieka lemuje severný okraj územia a odvádzajú do nej nadbytočnú vodu všetky potoky tejto oblasti Myjavskej pahorkatiny.[2]
Ochrana územia
Táto časť Myjavskej pahorkatiny leží na vonkajšom, južnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Na okraji územia leží jediná osobitne chránená lokalita, prírodná pamiatka Rieka Myjava.[2]
Turizmus
Myjavská pahorkatina je z turistického hľadiska v tieni susedných Bielych Karpát s dominantnou Veľkou Javorinou (970 m n. m.). Masív Brančských bradiel, vystupujúci z inak pomerne plochého územia pahorkatiny, poskytuje menej náročné výstupy s výhľadmi do okolia. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí hradný vrch Branč, s výškou 475 m n. m. najvyšší bod časti.[2]
Turistické trasy
- po
modrej značke zo Sobotišťa (napojenie na červenú Záhorácku magistrálu) cez Podzámok (s odbočením na hrad Branč) do Turej Lúky - po
zelenej značke z rázcestia Podbranč do Brezovej pod Bradlom (napojenie na červenú Cestu hrdinov SNP a Štefánikovu magistrálu) - po
žltej značke z lokality Horná Dolina do rázcestia v Podzámku[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-11]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.