Cesta II. triedy

Cesta II. triedy je cesta na Slovensku a v Česku, ktorá má význam najmä pre dopravu medzi okresmi a krajmi. Zabezpečujú prepojenie miest okresného významu a ciest I. triedy.

Označnie cesty II. triedy na Slovensku

Cesta II. triedy môže začínať a končiť hraničným prechodom, na diaľnici, rýchlostnej ceste alebo ceste I. triedy.

K 1. januáru 2016 sa na Slovensku nachádzalo 3 611 km ciest II. triedy, čo predstavuje 20 % celkovej dĺžky cestných komunikácii na Slovensku. Väčšinu ciest II. triedy vlastnia a spravujú príslušné samosprávne kraje (VÚC), okrem prejazdných úsekov hlavným mestom SR Bratislavou a mestom Košice, kde sú vo vlastníctve a správe týchto miest.[1]

Podľa STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic je základná kategória pre cesty II. triedy C9,5/80,70 a 60. Ak výkonnostne nepostačuje, je možné použiť kategóriu C11,5/80,70 a 60, prípadne C22,5/100,80 a 70 pre štvorpruhové komunikácie, teda podobne ako pri cestách I. triedy. Výnimočne pri nízkych intenzitách sa dá použiť aj kategória C7,5/70, 60 a 50, pokiaľ ňou neprechádza medzinárodná cesta.[1]

Od rekategorizácie v roku 2003 už cesty II. triedy neplnia funkciu medzinárodných ťahov (európske cesty). Túto funkciu vykonávajú cesty vyššej kategórie.

Ak značná časť dopravy na ceste II. triedy má tranzitný charakter, môže táto komunikácia obchádzať obec alebo mesto. Značná časť ciest II. triedy má nízku intenzitu dopravy a ekonomickú efektívnosť, preto vytvárať nové prekládky a obchvaty nie je výhodné.

Cesty II. triedy nie sú spoplatnené pre osobnú ani nákladnú dopravu. Niektorí predstavitelia krajov požadujú spoplatnenie týchto ciest pre nákladnú dopravu (najmä úsekov, kde existuje alternatívna trasa po cestách vyšších tried), pretože ich využíva medzinárodná tranzitná doprava, ktorá sa takto chce vyhnúť spoplatneným úsekom diaľnic a ciest I. triedy. Proti spoplatneniu vystupujú združenia nákladných dopravcov, ktorí sa obávajú zníženia konkurencieschopnosti.[2]