Jánošík (dedina)
Jánošík (srb. Janošik - Јаношик, maď. Újsándorfalva) je dedina v obci Alibunar v Južnobanátskom regióne v Srbsku. V roku 2002 v dedine žilo 1 171 obyvateľov (v roku 1991 mala 1 225 obyvateľov).
Jánošík | |||
dedina | |||
Slovenský Evanjelický a.v. kostol | |||
Štát | Srbsko | ||
---|---|---|---|
Región | Južno-banátsky | ||
Obec | Alibunar | ||
Stred | 25 | ||
- súradnice | 45°10′15″S 21°00′18″V | ||
Rozloha | 26,8 km² (2 680 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 171 | ||
Hustota | 43,69 obyv./km² | ||
PSČ | 26362 | ||
Telefónna predvoľba | 013 | ||
Poloha na mape Srbska
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Jánošík sa prvýkrát spomína v roku 1818 ako dedina menom Schandorf (dnešný Jánošík). 1895 – Sándorfalva; 1910 – Uj-Sándorfalva; 1922 – Slovenský Aleksandrovac (Slovački Aleksandrovac).
V roku 1819 túto osadu založil gróf Philip Sandor, riaditeľ nájomníkov, ktoré dali do prevádzky šalitranu v Alibunare. Po ňom dostala dedina meno Šandor (Schandorf).
Prví kolonisti boli katolícki Maďari. V roku 1815 mala osada 36 domov.
V minulosti bola dedina zaplavená takže si svoje majetky obyvatelia presťahovali v rokoch 1820 – 1822 na vyššie pozemky, kde sa aj dodnes dedina nachádza.
Roku 1823 do vtedajšieho Šándorfu prišli prví Slováci, ktorí prišli z Nitry, a už v roku 1826 ich bolo 229. Roku 1827 bolo v dedine 316 katolíkov, 132 evanjelikov a 13 kalvinistov.
Cholera v roku 1836 zdecimovala obyvateľstvo. Roku 1839 sa do Jánošíku prisťahovalo 23 slovenských rodín z Hajdučice (dedina vzdialená 14 kilometrov od Jánošika). V tom istom roku postavili chrám Boží, školu a evanjelickú faru.
Keď sa v roku 1841 vysídlila slovenská katolícka obec Brešće, prišla sem väčšia časť katolíkov so svojim kňazom a matrikulom.
Jánošík mal v roku 1854 560 obyvateľov a patrili do Alibunárskej kolónie. Od 28. augusta do 26. septembra roku 1855 zúrila cholera.
V rokoch 1855 – 1856 bola postavená nová škola. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia, katolíci dostali samostatný cintorín a roku 1855 aj dom smútku.
Záplavy boli 10. a 11. októbra 1879 a roku 1871, zemetrasenie roku 1877 zničilo Obecný dom, ktorý bol znovu postavený roku 1880.
V rokoch 1883 – 1884 bol postavený nový kostol, lebo starý sa rozpadal. Prvá artézska studňa bola vyvŕtaná roku 1890 a 1902 bol postavený Nazarenský chrám.
Mnohí Maďari a Slováci opustili túto dedinu a presťahovali sa v rokoch 1895 a 1902 do Skorenovcu a Jermenovcu a roku 1902 sa začalo emigrovanie do Ameriky.
Roku 1827 bol založený dobrovoľný hasičský spolok v Jánošíku.
Z popisu z 31. januára 1921 v Jánošíku žilo 987 obyvateľov z toho bolo:
Demografia
V obci žije 918 dospelej populácie. Priemerný vek je 39,1 rokov (37,8 u mužov a 40,5 u žien). V obci je 384 domácností, a priemerný počet členov v domácnosti je 3,05.
Táto oblasť je veľmi obývaná Slovákmi (podľa sčítania ľudu 2002) a v posledných troch sčítaniach je pozorovaný pokles populácie.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Јаношик na srbskej Wikipédii.