Ján Vyskydenský
Ján Vyskydenský alebo Wiskydenský (* 16. apríl 1761, Myjava – † 2. marec 1834, Trnava) bol slovenský evanjelický farár, spisovateľ, novinár a redaktor Prešpurských novín.
| Ján Vyskydenský | |||
| slovenský evanjelický farár, spisovateľ a novinár | |||
| Narodenie | 16. apríl 1761 Myjava, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 2. marec 1834 (72 rokov) Trnava, Slovensko | ||
| |||
Život
Pochádzal z Myjavy. Bol absolventom ev. lýcea v Bratislave a jeden rok ilegálne študoval na Jenskej univerzite, napriek tomu, že Jozef II. zakázal občanom rakúskej monarchie chodiť na nemecké univerzity.
Novinár
Koncom augusta 1784 sa stal Leškovým nástupcom v redakcii Prešpurských novín. V redakcii zotrval takmer poldruha roka ako “spisovateľ novín slovenských." Aj keď nedosahoval schopností svojho predchodcu, písal zaujímavo a snažil sa, aby noviny boli hodnotným cítením pre slovenskú čitateľskú obec.
Noviny sa pohybovali stále medzi životom a smrťou. 14. decembra 1785 uverejňujú noviny oznámenie o urgencii predplatného, pričom pokračujú:
- “A poněvádž tohto půl roka tak mnoho předplatitelů nás zanechalo a všech spolu jen 46 zbylo; nic jiného sme si nevinšovali, jak abychom čím více se jejich počet rozmnožil...a tu škodu, kterou sme tohto půl roku měli, nějak nahradit mohli… Zůstávame Naši láskavé veřejnosti k službám vždy hotoví Slovenští novináří Danyel Tállayi Nakladate, Ján Wiskydenský spisovatel."
Koncom decembra 1785 Vyskydenský zanechal redakciu Prešpurských novín a stal sa farárom v Dolných Salibách. Tam 2. apríla 1798 vypukol požiar, ktorý obrátil na popol celý jeho majetok a on sám s deťmi a manželkou sotva ušiel záhube. 27. novembra 1805 prešiel do Trnavy a o dvanásť rokov neskôr do Prietrže, kde po 17-ročnom pôsobení zomrel.
Literárna činnosť
Literárna činnosť druhého redaktora Prešpurských novín je neveľká. Okrem príležitostných veršov uverejnil aj brožúru zvanú Kratičká Zpráwa o pamětnej Přjbězích cýrkwe Ewang. A. W. Welko-Přitržské…(Skalica 1833). Autor v tejto práci preukázal dobré znalosti slovenskej minulosti, ale aj európskych dejín. Hlásil sa v nej k slovanskému a k slovenskému povedomiu, k cyrilometodskej tradícii a k revolučnému odkazu husitského hnutia. Zdôrazňoval hlavne pôsobenie husitov na Slovensku a označoval ich za nezmieriteľných bojovníkov proti najväčšiemu stredovekému feudálovi v našich krajoch. Píše:
- Husiti spůsobili to, že obzvláště títo Uherské země slovanští obyvatelé českou jejich reč mluvící, učení Jana Husa anebo zcela přijali, alebo k němu veľmi náchylnými se stali…