Univerzitná knižnica v Bratislave

Univerzitná knižnica v Bratislave je vrcholnou štátnou kultúrnou, informačnou, vedeckou a vzdelávacou inštitúciou v oblasti knižničnej, bibliografickej a kultúrnej činnosti. Je vedeckou knižnicou s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje slobodný prístup k poznatkom a informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov.[2]

Vznikla v roku 1919 z Alžbetinej knižnice ako Knižnica Univerzity Komenského. Súbežne so svojím akademickým poslaním plnila do roku 1954 funkciu národnej knižnice. Už v roku svojho vzniku získala právo na povinný výtlačok kníh a periodík z územia Slovenska. Od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou slúžiacou širokej verejnosti. Ponechala si však názov Univerzitná knižnica, pretože vyjadruje jej históriu, širokú profiláciu fondu i používateľského zázemia; pod týmto názvom sa stala známou v zahraničí. Z klasickej knižnice sa postupne pretvorila na modernú knižnično-informačnú inštitúciu.[1]

V roku 2015 tvoril knižničný fond viac ako 2 700 000 dokumentov v klasickej papierovej a elektronickej podobe.[2] Do jej fondu patrí aj súbor dokumentov OSN a UNESCO. Obsahuje aj slovenské i zahraničné dizertačné práce, zbierky rukopisov a rôznych tlačovín z 15. – 16. storočia z Európskych literatúr a samozrejme široké spektrum periodík. Vytvára celoštátnu evidenciu zahraničnej literatúry, vydáva stanoviská vývozu literatúry podobne ako Slovenská národná knižnica.

V knižnici sa nachádza aj zbierka islamských rukopisov Safveta-bega Bašagića zapísaná do zoznamu UNESCO pamäť sveta.[3]

V terajšej budove Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici č. 1 sídlila od 1. októbra 1900 bratislavská mestská knižnica. Bola umiestnená v troch malých miestnostiach na prízemí v bývalej uhorskej stavovskej snemovni (pôvodne objekt Uhorskej kráľovskej komory). Oficiálne sa nazývala maďarsky A Pozsony szabad király Városi Közkönyvtár – Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy. Vedúcim knihovníkom bol vyštudovaný právnik a novinár dr. Emil Kumlik. Knižnica mala vtedy asi 5 tisíc kníh a bola otvorená počas všedných dní od 11.00 do 12.30 a popoludní od 16.00 do 19.00 a v nedeľu od 10.00 do 12.00. Z príkazu Ministerstva kultu jej od januára 1901 odovzdávala miestna prokuratúra povinný výtlačok a redakcie bratislavských novín jej takisto posielali zadarmo po jednom výtlačku novín a časopisov.[4]

V októbri 1914 bola v Bratislave založená maďarská kráľovská Alžbetínska univerzita. Vznikla pri nej i jej univerzitná knižnica (UK), o čo sa zaslúžil práve knihovník Kumlik. Presvedčil mesto, aby darovalo mestské knižničné fondy novozaloženej Alžbetinej univerzitnej knižnici. V tom čase mestská knižnica vlastnila 28 887 zväzkov, z ktorých univerzitnej knižnici odovzdala 23 715 zväzkov.

Univerzitná knižnica v Bratislave vznikla v roku 1919 ako knižnica vtedy založenej Československej štátnej univerzity v Bratislave (Univerzity Komenského) z Alžbetinej knižnice a jej prvým sídlom bolo Klariseum (Kostol a kláštor klarisiek). Umiestnenie knižnice v Klariseu malo byť len dočasné, predpokladaná výstavba jej nového sídla sa však neuskutočnila. Na základe rozhodnutia politických a štátnych orgánov sa knižnici postupne pridelili dva pamiatkové objekty – Palác uhorskej komory a Palác Leopolda de Pauli. Prvá generálna rekonštrukcia objektov knižnice sa vykonala v rokoch 1953 – 1968.

V roku 1938 sa zmenil názov tejto inštitúcie. Dovtedajšia Knihovňa Univerzity Komenského sa premenovala na Knižnicu Slovenskej univerzity. Počas druhej svetovej vojny bola činnosť knižnice čiastočne utlmená. Keď sa blížil front, najvzácnejšie časti fondov boli s menšími stratami evakuované, budovy knižnice neboli poškodené a činnosť knižnice sa neprerušila. Povojnové roky sú charakteristické oživením činnosti a postupným pretváraním z knižnice akademického typu na knižnicu verejnú.

V roku 1954 dostala status štátnej vedeckej knižnice a nový názov – súčasný názov. Niesla aj označenie národnej knižnice. Napriek tomu, že od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou, ponechala si názov spojený so svojím vznikom aj do súčasnosti a je pod ním známa u nás aj v zahraničí.[5]

Kráľovská akadémia, zriadená v Trnave v roku 1777, bola typom vyššej školy a jej hlavným poslaním bolo vychovávať úradníkov pre potreby štátnej a verejnej správy. Neskôr bola presťahovaná do Bratislavy do Klarisea a štúdium bolo v rámci školskej reformy roku 1850 reorganizované. Akadémia sa premenovala na Cisársku kráľovskú právnickú akadémiu a odišla z budovy Klarisea. Filozofia, ktorá sa učila na akadémii sa preradila na katolícke gymnázium, ktoré sídlilo tiež v Klariseu. Tam taktiež zostala aj väčšia časť bohatej knižnice akadémie a školské múzeum, ktoré po reforme pripadli katolíckemu gymnáziu. To sa stalo cisárskym kráľovským štátnym gymnáziom a sídlilo v Klariseu až do roku 1909, 122 rokov. Po presťahovaní sa do novej budovy zanechalo gymnázium v Klariseu tzv. starú knižnicu, ktorá sa stala depozitom mesta.

Roku 1912 uhorský parlament prijal zákon o zriadení univerzity v Bratislave. Univerzita mala byť pomenovaná podľa manželky panovníka Františka Jozefa I., Alžbety. Pre knižnicu novej univerzity mesto poskytlo priestory Klarisea, darovalo fond verejnej mestskej knižnice a odovzdalo aj vzácny depozit – starú knižnicu katolíckeho gymnázia, tzv. jezuitskú knižnicu. Okrem týchto dostala knižnica novej univerzity aj knižnicu právnickej akadémie, ktorá v roku 1914 ukončila svoju činnosť. Uhorská kráľovská Alžbetínska univerzita bola slávnostne otvorená začiatkom októbra 1914, o mesiac neskôr bola otvorená aj knižnica Alžbetínskej univerzity. V čase jej otvorenia slúžila návštevníkom jedna čitáreň a z fondov sa sprístupnilo 17 000 zväzkov (z celkovo 50 000). Fondy knižnice sa postupne katalogizovali a sprístupňovali. Keďže pôsobenie Alžbetínskej univerzity a jej knižnice sa začalo niekoľko mesiacov po vypuknutí prvej svetovej vojny, postupne sa zhoršujúce pomery vojnových časov nepriaznivo ovplyvňovali ich činnosť. Po vzniku Československej republiky zanikla Alžbetínska univerzita v júni 1919 a následne bola zriedená československá štátna univerzita pod názvom Univerzita J. A. Komenského. Knižnica Alžbetínskej univerzity bola v roku 1919 prevzatá do majetku a správy nového štátu a daná k dispozícii novej univerzite pre potreby jej knižnice. Nástupkyňou knižnice Alžbetínskej univerzity bola Knihovňa Univerzity Komenského, ktorá sa začala budovať na nových východiskách a s novou koncepciou činnosti. Napriek svojmu základnému poslaniu i názvu sa knižnica nestala súčasťou univerzity a jej činnosť sa od začiatku rozvíjala v širšom zábere. Spolu s klasickými úlohami univerzitnej knižnice sa v nej kumulovali úlohy národnej knižnice.

Po roku 1919 bolo hlavnou úlohou knižnice v čo najkratšom čase vybudovať aktuálne fondy pre univerzitu, keďže staršie prevzaté fondy nezodpovedali jej potrebám. Celkom v nich chýbala slovenská literatúra, jej zhromažďovaniu preto knižnica venovala veľkú pozornosť. Získala viaceré ucelené zbierky staršej slovenskej literatúry (napr. zbierku bibliografa Ľ. V. Riznera). Knižnica získala právo povinného výtlačku.[5]

• buduje a uchováva konzervačný fond Slovenskej republiky
• dopĺňa, odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje knižničný fond najmä z oblasti spoločenských, humanitných a prírodných vied, univerzálny knižničný fond a špecializovaný knižničný fond,
• zúčastňuje sa na tvorbe slovenskej národnej bibliografie, je pracoviskom slovenskej retrospektívnej národnej bibliografie,
• tvorí, udržiava a sprístupňuje súborný katalóg periodík SR,
• poskytuje knižnično-informačné služby používateľom,
• plní funkciu centrálneho dátového archívu digitálnych kultúrnych objektov,
• získava a trvale uchováva fond webových a pôvodných digitálnych prameňov a dokumentov,
• je národným ústredím pre medzinárodnú medziknižničnú výpožičnú službu a pracoviskom medziknižničnej výpožičnej služby
• je koordinačným, výskumným, metodickým, poradenským a vzdelávacím pracoviskom knižničného systému najmä v oblasti dlhodobej ochrany digitálnych kultúrnych objektov a v iných oblastiach, ktorými ju poverí zriaďovateľ,
• je národnou agentúrou pre medzinárodné štandardné číslovanie seriálov (ISSN) a pre medzinárodnú identifikáciu dokumentov (EAN),
• je pracoviskom na správu a ochranu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu,
• je pracoviskom reštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižničných dokumentov,
• je depozitnou knižnicou Organizácie Spojených národov (OSN), je depozitnou knižnicou a strediskom Organizácie Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO), je depozitnou knižnicou Severoatlantickej aliancie (NATO),
• zabezpečuje činnosť multifunkčného kultúrneho centra, ktoré organizuje vedecké, kultúrno-výchovné, vzdelávacie a spoločenské podujatia

Pôvodní autori

Kostol a kláštor klarisiek

• Architekt: neznámy
• rekonštrukcia 1637 – 1640 podľa talianskeho staviteľa Jakuba Ravu
• rekonštrukcia veže: arch. Fridrich Schulek

Palác Uhorskej kráľovskej komory

• Architekt: cisársky architekt G. B. Martinelli

Palác Leopolda de Pauliho

• Architekt: František Römish

Autori rekonštrukcie 2001 – 2005

• Autori: Doc. Ján Bahna a Doc. Vladimír Šimkovič
• Spolupracovníci: arch. Wanda Ižáková a Rastislav Moravčík
• Investor: Univerzitná knižnica v Bratislave
• Realizácia: Hornex 2001 – 2005
• Miesto: Bratislava, Staré Mesto

Umiestnenie

Medzi objekty Univerzitnej knižnice v Bratislave patria:

• bývalý kláštor Klarisiek – Klariská ulica 3 – 5
• objekt Uhorskej kráľovskej komory – Michalská ulica 1 a Ventúrska ulica 13
• palác Leopolda de Pauliho – Ventúrska ulica 11
• podzemné sklady, Nové sklady, Lisztov pavilón a Lisztova záhrada – Ventúrska ulica 11

Rekonštrukcia

Nepripravenoť komplexu budov na aplikovanie nových technológii si vyžiadala zásadnú rekonštrukciu. Išlo o najväčšiu rekonštrukciu v historickom jadre Bratislavy, ktorá prebiehala v troch etapách. Projekt „Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum – Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave“ povýšil Univerzitnú knižnicu na modernú knižnično-informačnú inštitúciu. Nové dispozičné riešenie umožnilo vytvorenie priestorov pre stretávanie sa ľudí z rôznych odvetví a úrovní, od študentov až po vedeckých pracovníkov. Takmer celý priestor rekonštruovaných objektov je prístupný bezbarierovo. Filozofia nového riešenia spravila z multifunkčného kultúrno-knižničného centra jedno z kultúrnych centier pešej zóny na Ventúrskej ulici.

Objekt Klarisiek

Pri rekonštrukcii objektu Klarisiek sa uplatnila spolupráca architektov a pamiatkových orgánov. Dnes sú tu umiestnené najvzácnejšie a najstaršie zbierky Univerzitnej knižnice v Bratislave a sú väčšinou prístupné aj pre širokú verejnosť. Počas rekonštrukcie boli obnovené priestory kláštorného dvoru spolu s rajskou záhradou a do prízemia boli umiestnené prednáškové sály, šatňa, bufet a priestor Rady Európy.

Palác Uhorskej kráľovskej komory

Autorom projektu bol cisársky Architekt G. B. Martinelli a stavba objektu prebehla v rokoch 1753 – 1756. Zasadanie uhorskej kráľovskej komory sa tu konalo počas rokov 1802 – 1848. Rekonštrukcia tohto objektu otvorila vstup do budovy a na nádvoria. Priestor Palácu Uhorskej kráľovskej komory bol sprístupnený verejnosti v roku 2005.

Palác Leopolda de Pauliho

Architektom paláca bol František Römish. Výstavba objektu sa realizovala v rokoch 1775 – 1776. Väčšia rekonštrukcia prebehla už v šesťdesiatych rokoch, kedy boli ponechané len pavlače a fasáda. Dnes je do týchto miest po opätovnej rekonštrukcii situované jadro multimediálneho centra. Ústredný priestor je prekrytý a lemovaný študovňami. V zadnej časti je napojenie na priestor Lisztovej záhrady a pavilónu. Tu sa úprava držala pôvodnej barokovej kompozície. Nové priestory sú venované komorným hudobným akciám. Priestor Palácu Leopolda de Pauliho bol sprístupnený verejnosti v roku 2005. Priestor Lisztových záhrad bol sprístupnený verejnosti v roku 2006.

• Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave
• Profil slovenskej kultúry

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzitná knižnica v Bratislave

• Oficiálna stránka
• Digitálna knižnica UKB - obsahuje viac ako 1.500.000 zdigitalizovaných strán starších i nových kníh, novín a časopisov
• Profil slovenskej kultúry – portál UKB, predstavujúci slovenskú kultúru
• Digitálne pramene – webharvesting a archivácia e-Born obsahu