Anna Lacková-Zora

Narodila sa v obchodníckej rodine a vzdelanie získavala v Mošovciach, Martine a v Písku. V roku 1917 pracovala ako banková úradníčka vo Veľkých Levároch a v roku 1918 na Myjave. V roku 1919 sa vydala za evanjelického farára P. Lacku, s ktorým žila na Myjave, a venovala sa výhradne literárnej činnosti. Od roku 1954 žila v Modre.

Literárnou činnosťou sa začala zaoberať už počas 1. svetovej vojny. Po prvej básnickej zbierke (Jarné spevy) sa venovala novelistickej a románovej tvorbe so ženskou tematikou (Myšacia bundička, Pútnice idú žitím). Využíva tu motívy lásky, ľúbostného trojuholníka, dobové chápanie ženskej emancipácie, ale vo svojich dielach tiež popisuje rozpory medzi dušou a telom, citmi a sexualitou, odkazuje často na mysticizmus, špiritizmus, teozofiu, Sigmunda Freuda, pričom jej hľadanie zmyslu života sa pre jej hrdinky často končí martýrskou identifikáciou s obetou Krista. V historických prózach (Anička Jurkovičová, Z čírej lásky) zachytila štúrovské hnutie v slovenskom aj medzislovanskom kontexte.