Ján Siváček

Pochádzal zo známej myjavskej rodiny riaditeľa jednej z prvých slovenských bánk a jedného z vedúcich Sokola na Myjave Štefana Siváčka. Ako odbor si spočiatku vybral štúdium advokáta na Právnickej fakulte v Bratislave, ktoré úspešne dokončil v roku 1951. Hudba ako koníček mu učarovala už od malička, a preto sa začal venovať tvorbe piesní a ako vedúci oddelenia zábavnej hudby na Hudobnej artistickej ústredni v Bratislave zároveň dirigoval tanečný orchester v nasledujúcich štyroch rokoch. Hudobné vzdelanie si doplnil počas externého štúdia kompozície na VŠMU u známeho skladateľa Alexandra Moyzesa (1959-1964).

V ďalších piatich rokoch (1964 - 69) už pôsobil ako tajomník Komisie pre malé hudobné formy Zväzu slovenských skladateľov. V roku 1966 bol pri zrode slávneho festivalu Bratislavská lýra ako spoluzakladateľ spolu s Pavlom Zelenayom (jej riaditeľom bol v rokoch 1966-1970 [1], posledné dva roky - 1968-70 aj viceprezidentom FIDOF). Nato sa stal zástupcom riaditeľa vydavateľstva Opus. Do repertoáru festivalu Bratislavská lýra aj sám prispel mnohými známymi orchestrálnymi skladbami či tanečnými piesňami - Je máj, Cesta klenbou líp, Ako mám žiť bez Teba, Slová, Kľúč pod prahom a pod., čím sa pričinil o rozvoj populárnej hudby. Pri presadzovaní svojich myšlienok prakticky od povojnových rokov to však nemal vo svojom živote ľahké a na vlastnej koži pocítil praktiky bývalého režimu. Jeho piesne z obdobia päťdesiatych až osemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré vo vynikajúcom štýle prezentoval orchester Pavla Zajáčka a dve generácie spevákov, zároveň predstavujú človeka, ktorý ich priviedol na hudobný svet.

Orchester Jána Siváčka mal v 50. rokoch priekopnícky význam pri presadzovaní swingového modelu na Slovensku. Doba mu ale nepriala v jeho ďalšom rozkvete, a tak prešiel do inej oblasti a písal skladby pre tanečné, sláčikové a dychové orchestre. Aj tu kládol dôraz na melódiu i harmóniu. Viaceré swingové evergreeny a tanečné piesne so sprievodom orchestra sa stali populárnymi.

Jeho piesne spievali speváci Karol Duchoň, Dušan Grúň, Karel Hála, Gabriela Hermélyová, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Jozef Kuchár, Marcela Laiferová, Eva Máziková, ale aj Eva Pilarová, Helena Vondráčková, Zuzka Lonská, Jiřina Salačová, Melánia Olláryová.

Hudobné dielo a osobnosť tohto jazzového hudobníka, dirigenta a organizátora hudobného života boli poctené in memoriam v r. 2011 zápisom do Zlatej knihy SOZA.

V rokoch 1951 - 1952 sa stal členom Kolektívu 51 (vedúci Siloš Pohanka) a hneď ďalších 5 rokov aj sám jeho vedúcim, zakrátko ho rozšíril na big band a premenoval na orchester J. Siváčka. V tomto zložení účinkovali pravidelne v pondelok v kaviarni Reduta.

Keď v roku 1967 vyšla jeho prvá knižná monografia Kompozičná práca aranžéra modernej tanečnej hudby, venoval sa už aj publicistickej činnosti. Napísal napr. prácu Populárna hudba, jej minulosť a prítomnosť. V roku 1983 vydal Príručku teoretickej prípravy hudobníkov z povolania. Je autorom viacerých článkov, ktoré publikoval v odborných časopisoch.

Súputnik Jána Siváčka a držiteľ Krištáľového krídla Pavol Zelenay v Galaprograme Je máj v rodnej Myjave vo svojom príhovore spomínal a pútavo priblížil spoluprácu s priateľom Jánom Siváčkom. Dal nahliadnuť i za oponu obdobia spojeného s ich spoločným dieťaťom - Bratislavskou lýrou. Svojmu skladateľovi i Myjava splatila dlh v prezentácii jeho bohatej činnosti, ktorá má celoslovenský rozmer. Mnohí „starí Myjavci“, sa až teraz dozvedeli mnohé skutočnosti z jeho života. Záznam tohto programu pre poslucháčov Slovenského rozhlasu zaznamenal i archív stanice Regina.

• OTEC SLOVENSKÝCH EVERGREENOV - M. Maliarik, galaprogram Je máj k 80. výročiu nedožitých umelcových narodenín
• Osobnosti.sk - Najvýznamnejšie osobnosti - Ján Siváček

• Hudobné centrum
• Bez slov – Večerné súzvuky Rádia Regina: Partitúra života skladateľa Jána Siváčka (1928 Myjava – 1987 Trnava)
• Zaslúžená pocta myjavskému rodákovi Jánovi Siváčkovi - zahorak-noviny.sk