Milan Mareček
Milan Mareček (* 18. december 1923, Myjava – 28. február 1945, Nové Mesto nad Váhom) bol slovenský básnik, účastník protinacistického odboja, popravený Gestapom.
| Milan Mareček | |||
| slovenský básnik, účastník protinacistického odboja | |||
| Narodenie | 18. december 1923 Myjava | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 28. február 1945 (21 rokov) Nové Mesto nad Váhom | ||
| |||
Životopis
Narodil sa na Myjave v rodine kominára. Na tradíciu kominárov v rodine bol primerane hrdý: "...Kto pozná lepšie všetok ľud ako kominár? Nik."
V Myjave vychodil ľudovú a meštiansku školu. Jeho vzorom bol M. R. Štefánik, po ktorom aj dostal meno. Vyučil sa za nástrojára a pracoval v továrni Tauš (neskôr Slovenská armatúrka) v Myjave. Zlom v jeho živote nastal, keď v Sučanoch uniesli a ťažko zranili v apríli 1939 evanjelického kňaza: "...Od Mníchovskej dohody a po viedenskom rozhodnutí vládne medzi ľuďmi neistota o ďalšom jestvovaní nášho štátu..."
Na jeseň 1944 sa zapojil do protinacistického odboja. Bol príslušníkom partizánskej jednotky Za ideál pod vedením Š. Čúvalu. Neskôr sa stal príslušníkom 2. čs. brigády J. V. Stalina, ktorej velil M. Uher. 27. februára 1945 bol zajatý nacistickými oddielmi, brutálne vypočúvaný a následne popravený na židovskom cintoríne v Novom Meste nad Váhom.
Dielo
Hral divadlo, viedol Združenie evanjelickej mládeže, spieval v Spevokole našim, recitoval, písal básne. Vyjadroval v nich hlbokú nespokojnosť, pocit bezprávia a neslobody: „Slovíčko sloboda má kúzelný, ba dokonca opojný význam, či sa už týka jednotlivca, či národa...“ Verše mu uverejňovali v niektorých časopisoch, najmä Tvorba a Nový rod, tiež v Krmanovom dedičstve.
Pokračoval v kraskovsko-lukáčovskej poetickej línii, vplýval naňho Majakovskij.
Jeho dielo bolo vydané posmrtne:
- Odkaz (1946) - básnická zbierka
- Odpusťte, mamička... (1974) - rukopisná antológia (zostavil Ondrej Sliacky)