Etnológia

A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich):

• 1. opisná (empirická) časť sociokultúrnej antropológie alebo etnológie (t. j. časť spočívajúca v zbere, opise a klasifikácii dát počas terénneho výskumu)[1][2][3]
• 2. v sociokultúrnej antropológii, ale aj archeológii, psychológii a pod.: samotný zber materiálu o spôsobe života a kultúre špecifických spoločenstiev/skupín a základné vyhodnotenie tohto materiálu ako súčasť širšieho bádateľského zámeru[4][5]
• 3. písomný opis (článok, poznámky, monografia, website) uskutočneného sociokultúrneho či etnologického (terénneho) výskumu, najmä výskumu rôznych etnických spoločenstiev a ich zvykov, resp. metóda a proces tvorenia takéhoto opisu[2][4][6][7]

B) najmä v kontinentálnej Európe:

• 1. (u nás najmä za socializmu podľa vzoru ZSSR, ale celosvetovo už aj dávnejšie) kultúrno-historická (tak opisná, ako aj porovnávacia) veda skúmajúca
  • kultúru (a spôsob života a vývoj) etnických spoločenstiev (etnických skupín, národností a národov),[1][8][9][10][11] resp. ľudovú – resp. lokálnu a regionálnu – kultúru (a spôsob života a etnický a národný vývoj ľudu)[12][13][14][15][16]
  • v užšom zmysle (takto napr. bežne na Slovensku za socializmu) okrem folklóru (t. j. slovensko-dramatického prejavu, ľudovej hudby a tanca), teda okrem folkloristiky[12][14][17][18][19][20] (Poznámka: Ako [hlavný] predmet etnografie v užšom zmysle, t. j. bez folkloristiky, sa u nás obyčajne uvádzala materiálna a duchovná/sociálna kultúra, pričom výraz duchovná kultúra sa tu chápal v užšom zmysle, t. j. bez folklóru,[21][22] hoci existuje aj širšie chápanie výrazu duchovná kultúra zahŕňajúce folklór[2][23])
• 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len opisná (empirická) časť I-B-1[24][25] (v tomto zmysle sa chápe ako časť etnológie[24] alebo ako jej opak,[4][8][25][26][27][28] prípadne vrátane muzeológie súvisiacej s etnickými spoločenstvami[4]
• 3. v Európe (najmä v dávnejšej minulosti, v ČSR zhruba ešte v prvej polovici 20. stor.) niekedy: len časť I-B-1 zaoberajúca sa súčasnou a historickou Európou (výskum zaoberajúci sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe sa potom volá etnológia),[13][24] resp. tzv. Volkskunde (výskum ľudovej kultúry len vlastného etnika/ľudu, folkloristika v staršom ponínamí)[4][26][29][30]
• 4. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa mimoeurópskymi alebo predhistorickými spoločenstvami)[24]
• 5. (pôvodne v 18. stor.): (opisné, geografické a historické) štúdium mimoeurópskych národov[31]
• 6. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rozdelením (najmä historickým vývojom rozdelenia) ľudí na spoločenstvá (národy) definované spoločným jazykom, náboženstvom a právom (opakom je etnológia ako disciplína sledujúca najmä fyzické a rasové rozdiely)[32][33]
• 7. (do začiatku 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa štúdiom kultúrnej (a pod.) stránky (len na úrovni) národov (vrátane folkloristiky),[4][34][35] v širšom zmysle vrátane (ich) fyzickej a psychickej antropológie[36]
• 8. v ZSSR (a čiastočne aj niektorých socialistických štátoch) neskôr: sociálna antropológia[17][37]
• 9. (vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku a Škandinávii a pod. niekedy:) zberateľstvo, muzeológia, vytváranie kultúrneho dedičstva a pod., bez pejoratívneho zafarbenia (opak etnológie)
• 10. (u nás za socializmu niekedy): I-B-1 ako profesionálny výskum (opakom je v tomto zmysle národopis ako poloprofesionálny alebo amatérsky výskum ľudovej kultúry)[2]
• 11. zriedkavejšie: výskum len materiálnej kultúry ľudu (opakom je etnológia ako výskum sociálnej ľudovej kultúry)[29]
• 12. podľa J. V. Bromleja (70. – 80. roky 20. stor.): veda o etnose, resp. etnikách (t. j. dôraz je na vedomí spolupatričnosti skupiny a naopak dôraz nie je na otázke etnografického špecifika najmä v oblasti materiálnej kultúry)[4]
• 13. podľa Erixona (1944): opis jedného alebo viacerých etnosov v rovnakej dobe, podobnej geografickej oblasti a podobnej spoločenskej vrstve (opakom je etnológia)[29]

A) najmä v anglosaských krajinách (ale často aj mimo nich):

• 1. všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť sociokultúrnej antropológie[1][2][6][24]
• 2. všeobecná stratégia štúdia kultúr uprednostňujúca zovšeobecňujúcu, porovnávaciu perspektívu[2][4]
• 3. podľa A. R. Radcliffe-Browna: disciplína zaoberajúca sa rekonštrukciou dejín kultúry (ako opak sociálnej antropológie definovanej ako disciplína snažiaca sa postihnúť všeobecné zákonitosti, ktoré sú základom kultúrnych javov)[2][24]

B) najmä v kontinentálnej Európe:

• 1. synonymum I-B-1 [3][8][9][13][14][24][38][39]
• 2. (dnes celosvetovo, za socializmu len v nesocialistických štátoch) len všeobecná (porovnávacia, teoretická) časť I-B-1[4][24][25][40] (v tomto zmysle sa chápe ako nadradená disciplína etnografie[2][24] alebo ako jej opak[8][28][41]) alebo (v širšom zmysle) výskumu kultúry (t. j. sociokultúrnej antropológie)
• 3. v Európe (najmä, ale nielen v dávnejšej minulosti) niekedy: len časť (najmä porovnávacej časti) I-B-1 zaoberajúca sa spoločenstvami mimo Európy alebo v predhistorickej Európe, t. j. preliterárnymi spoločenstvami (výskum zaoberajúci sa súčasnou a historickou Európu sa potom prípadne volá etnografia)[4][13][24][26][29][42]
• 4. synonymum I-B-1, ale s dôrazom na štúdium predindustriálnych či preliterárnych spoločenstiev[26][38][43]
• 5. vo Švédsku: opak predchádzajúceho bodu (teda výskum zaoberajúci sa európskymi spoločenstvami)[24]
• 6. (do zač. 20. stor. aj:) disciplína zaoberajúca sa rasami, fyzickými rozdielmi etník/národov/kmeňov a ich stavom vyplývajúcim z ich prírodných daností (aj podnebia, stravy) či dopravných daností a pod. (opakom je etnografia, zaoberajúca sa národmi z jazykového, náboženského a právneho hľadiska);[32][33] podobná definícia (najmä v Británii do zač. 20. storočia): disciplína zaoberajúca sa rasami alebo rasami a kmeňmi (prípadne ako opak etnografie, ktorá sa potom zaoberá národmi)[2][44]
• 7. (často napr. vo Francúzsku): celá sociokultúrna antropológia,[2][3][6][24][45][46][47] príp. s dôrazom na predliterárne a predhistorické spoločenstvá, pričom modernejším spoločenstvám sa venuje sociológia[46]
• 8. zriedkavo: celá všeobecná antropológia[3][48]
• 9. zriedkavejšie: výskum sociálnej (t. j. nemateriálnej) kultúry ľudu (opakom je etnografia ako výskum najmä materiálnej ľudovej kultúry)[29]

Poznámka: U nás bolo minimálne v 50. a 60. rokoch 20. stor. potrebné sa slovu etnológia vyhýbať, lebo bolo podľa vzoru Sovietskeho zväzu považované za „buržoázny“ prežitok. Príkladom chápania termínu v Sovietskom zväze je 2. vydanie Boľšej sovetskej enciklopedije (BSE), kde sa v hesle etnologija (podobne v hesle etnografija) v roku 1957 (zväzok 49) píše, že etnológia je a) synonymum etnografie používané najmä nemeckými etnografmi, a b) u niektorých „buržoáznych“ vedcov označuje teoretickú, vysvetľujúcu časť toho, čo BSE označuje ako etnografia (opisnú časť potom títo „buržoázni“ vedci označujú ako etnografia), pričom BSE dodáva, že takéto oddeľovanie opisnej časti a teoretickej časti je „metodicky nesprávne“ a v sovietskej vede sa výraz etnológia nepoužíva. Zhruba od začiatku 70. rokov sa však slovo etnológia stalo v západnej Európe vyslovene módnym výrazom namiesto rôznych alternatívnych označení. Aj u nás sa niekedy v tomto čase slovo začalo váhavo (znova) používať: V roku 1968 bol na Slovensku zriadený „Kabinet etnológie FF UK“ (hoci zostal až do začiatku 90. rokov jediným pracoviskom so slovom etnológia v názve v celom štáte) a napr. v roku 1973 je v encyklopédii Pyramída uvedené heslo „etnografia (etnológia)“, v ktorom sa výrazy opakovane používajú ako rovnocenné v celom texte (v Encyklopédii Slovenska z roku 1978 heslo etnológia síce neexistuje, ale slovo sa aspoň spomína [kvázi mimochodom] ako jedno z „medzinárodných označení“ pre národopis v hesle národopis). Po revolúcii sa výraz etnológia začal aj u nás bežne používať namiesto výrazov národopis alebo etnografia, napríklad už v prvej polovici 90.rokov ho prijali do svojich názvov ďalšie univerzitné pracoviská v Prahe, Brne a Bratislave.[13][49][50][51][52].

• A) synonymum etnografie, a to vo významoch:
  • 1. I-B-1 [15][53][54][55][56][57] či veda o národe [58], prípadne I-B-1 výslovne bez folkloristiky [17]
  • 2. opisná časť I-B-1 [25][26] či vedy o národe[34]
  • 3. tzv. Volkskunde (t.j. staršia, širšia forma folkloristiky - disciplína zaoberajúca sa etnologickým/etnografickým a folkloristickým výskumom vlastného národa) [4][25][36][59][60]
• B) súhrnné označenie etnografie (definovanej ako opisná časť I-B-1/vedy o národe) a etnológie (definovanej ako porovnávacia časť I-B-1/vedy o národe) [8][29][61]
• C) súhrnné označenie etnografie (definovanej ako I-B-1 nezahŕňajúce folkloristiku) a folkloristiky[14][51]
• D) počas socializmu v Česko-Slovensku aj len: amatérske či poloprofesionálne zberateľstvo v oblasti ľudovej kultúry[2]
• E) podľa P. Socháňa (1891): komplexná vlastivedná disciplína, do ktorej patrí miestopis, sociológia, dialektológia a pod.[12]

Pôvod etnológie ako vedy je v prácach nemeckých vedcov z Univerzity v Göttingene, ktorí spolupracovali s Ruskou cárskou akadémiou vied v Petrohrade na výskume domorodcov Kamčatky. V 70. rokoch (prvýkrát v roku 1771) sa v Nemecku na označenie(opisného) výskumu neeurópskych národov objavili termíny etnografia a Völkerkunde („náuka o ľudoch/národoch“). Termín etnológia ako prvý použil slovenský vedec Adam František Kollár v roku 1783 v latinskej knihe Historiae jurisque publici regni Ungariae amoenitates. Etnológiu tu definoval ako vedecké štúdium kmeňov a ľudských populácií, ktoré zahŕňa ich historický pôvod, geografické rozšírenie, jazyky, obyčaje, zvyky a spoločenské zriadenie. V roku 1787 potom výraz etnológia použil Švajčiar Alexandr-César Chavannes (vo francúzskom texte) a Johann Ernst Fabri (u Fabriho pojem zahŕňa aj folkloristiku). Vo Francúzsku termín etnológia spopularizoval André Marie Ampére v roku 1820. V anglicky písaných textoch sa výraz etnológia prvýkrát vyskytol okolo roku 1828 a potom v roku 1842 (u J. C. Pricharda) a výraz etnografia v roku 1834 (vtedy ešte len ako zmienka v jednej encyklopédii, že Nemci používajú takýto výraz)[67][68] , často bol spočiatku obmedzený zhruba na výskum rás (t.j.v definícii sa potláčal kultúrny, geografický a lingvistický aspekt). O iných starších definíciách etnografie a etnológie pozri kapitolu definícia.

Termín etnológia sa v 20. stor. síce v Amerike niekedy používal ako synonymum kultúrnej antropológie (zdôrazňujúc tak porovnávací aspekt kultúrnej antropológie), celkovo však v anglosaských krajinách bolo a je vo zvyku používať výraz etnografia na označenie opisnej a zberateľskej fázy antropologického výskumu kultúry a výraz etnológia na označenie teoretického porovnávacieho zovšeobecnenia získaného materiálu antropologického výskumu. Podobné tendencie badať vo francúzskej štrukturálnej antropológii. V krajinách strednej Európy sa naopak etnológia v 20. storočí považovala za disciplínu oddelenú od antropológie, ale inak rovnako ako v anglosaských krajinách aj tu – ale okrem obdobia socializmu – zvykli niektorí autori rozlišovať medzi opisnou formou (etnografiou) a porovnávacou formou (etnológiou), iní autori však etnológiu a etnografiu považovali za úplné synonymá. V Sovietskom zväze a jeho satelitoch (vrátane Česko-Slovenska) sa obyčajne používal len termín etnografia (zahŕňal tak opisný ako aj porovnávací výskum), termín etnológia sa považoval za nevhodný a ak sa používal, tak ako úplné synonymum etnografie (pozri aj vyššie v kapitole Definícia). Okrem toho na označenie etnografie a/alebo etnológie existovali už od 19. storočia v jednotlivých štátoch aj domáce rôzne vymedzené výrazy (napr. slov. národopis, nem. Völkerkunde a maď. néprajz). Zhruba od začiatku 70. rokov však v západnej Európe začali byť nahradzované slovom etnológia, ktoré sa vtedy stalo módnym výrazom. Od konca 20. storočia sa, ako sa zdá, začína celosvetovo podľa anglosaského vzoru presadzovať jednak subsumovanie etnológie/etnografie pod (sociokultúrnu) antropológiu (považujú sa za jadro sociokultúrnej antropológie – pozri napr. článok sociokultúrna antropológia) a jednak chápanie etnológia ako opisnej fázy výskum a etnografie ako porovnávacej fázy výskumu. Ako ekvivalent tradičného nemeckého výrazu Volkskunde, ktorý znamená výskum (len) domácej či európskej ľudovej kultúry a ktorý sa do slovenčiny historicky prekladal veľmi rôzne ( pozri vyššie), sa zhruba od 70. rokov celosvetovo presadil názov európska etnológia.

V 19. storočí vznikli prvé etnologické spoločnosti (Société Ethnologique de Paris – 1839, Ethnological Society of New York – 1842, Ethnological Society of London – 1843), prvé etnologické múzeá (Petrohrad – 1837, neskôr Kodaň, Lipsko, Berlín, Drážďany, Rím, Paríž, Viedeň, Oxford a pod.)a prvé odborné etnologické časopisy.

Prvou etnografickou/etnologickou školou bola v 2. polovici 19. storočia tzv. evolucionistická teória (z hľadiska dnešného zaradenia etnológie/etnografie by sme povedali evolucionistická antropológia), teda smer založený na evolucionizme, aplikácii biologickej evolúcie aj na vývoj ľudstva. Známa je napr. periodizácia vývoja ľudstva L. Morgana od divošstva cez barbarstvo k civilizácii. Predstaviteľmi boli Johann Jacob Bachofen, James George Frazer, John Lubbock, Henry James Sumner Maine, John Ferguson McLennan, Lewis Henry Morgan, Edward Burnett Tylor a ďalší. Problémom tohto obdobia je, že išlo o čisto teoretický výskum na základe informácií od zberateľov a misionárov, terénny výskum ešte neexistoval.

Začiatkom 20. storočia sa (ako reakcie na evolucionistickú teóriu) sformovali viaceré etnografické školy:

• V Nemecku vznikli ako prvá vznikla antropogeografická teória/antropogeografia, ktorá vysvetľuje vývin ľudstva geografickými faktormi, založil ju Friedrich Ratzel. Nasledoval kultúrno-morfologický smer, ktorý založil ho Leo Frobenius. Napokon vznikla kultúrno-historická škola (nemecko-rakúska škola kultúrnych okruhov), ktorá vymedzuje kultúrne okruhy podľa typológie javov materiálnej a duchovnej kultúry, predstaviteľmi sú napr. Bernhard Ankermann, Robert Fritz Graebner, Wilhelm Koppers, Wilhelm Schmidt.
• Vo Francúzsku sa reakcia na evolucionistickú teóriu inšpirovala sociologickou školou Année sociologique okolo E. Durkheima. V roku 1925 Lucien Lévy-Bruhl, Marcel Mauss a Paul Rivet založili Institut d’Ethnologie, v rámci ktorého vznikali empirické výskumy mimoeurópskych kultúr (najmä duchovných prejavov a symbolických systémov týchto kultúr, teda náboženstva, myslenia a mytológie) i teoretické koncepcie, ktoré smerovali k vzniku francúzskej verzie sociálnej antropológie ako samostatnej vedy. Túto tendenciu zavŕšil v 60. rokoch 20. storočia Claude Lévi-Strauss, ktorý urobil z etnológie integrálnu súčasť antropológie v širšom zmysle.
• V Británii B. Malinowski a A. Radcliffe-Brown založili sociálnu antropológiu (pozri samostatný článok). Prínosom sociálnych antropológov bolo zavedenie systematickosti v terénnom výskumu. Z teoretického hľadiska ich prístupy označujeme ako funkcionalizmus(Malinowski) a funkčný štrukturalizmus (Radliffe-Brown).
• V USA vznikla kultúrna antropológia (pozri samostatný článok).
• V Sovietskom zväze, kde bol základnou filozofiou marxizmus, sa etnografia držala dialektického materializmu, historického materializmu (rozmanitosť sociálnych systémov a kultúr bola chápaná ako súčasť celosvetového historického procesu periodizovaného na spoločenské formácie) a názoru, že primárny faktor aj v etnografii je ekonomický faktor.