Ľad
Ľad je pevné skupenstvo vody kryštalizujúce v hexagonálnej sústave, čiže zamrznutá voda.
Ľad | |||
H₂O | |||
| |||
Kryštalografia | |||
---|---|---|---|
Kryšt. sústava | Hexagonálna sústava | ||
Zoznam minerálov Ľad na Commons | |||
Za normálneho atmosférického tlaku sa ľad vytvorený z destilovanej vody topí pri teplote 0 °C. Voda pri tuhnutí zväčšuje svoj objem, hustota ľadu je preto menšia než hustota vody a ľad pláva na povrchu vody.
Podľa Medzinárodnej mineralogickej asociácie je ľad, na rozdiel od vody minerálny druh. Je to nerast mäkký a tepelne nestály. Presnejšie podľa Strunzovej klasifikácie je za minerál považovaná jedna modifikácia ľadu. Ľad je totiž polymorfný minerál. Bola dokázaná existencia 6 modifikácií (niekedy sa uvádza až 10), väčšinou ide o formy vyskytujúce sa pri vysokých tlakoch. Klasifikovaný je iba ľad 1, pretože sa ako jediný vyskytuje v prírode. V prírodnom ľade nemajú atómy vodíka pevnú pozíciu – sú teda v podstate neusporiadané. Na odpovedajúcom mieste kryštalografickej mriežky je umiestnený atóm kyslíka. Atómy vodíka (protóny) nemajú usporiadanú polohu (ani konštantnú neusporiadanú ale ju menia.) Vo všeobecnosti platí, že pojem molekula stráca zmysel ak je zabudovaná do kryštalickej mriežky. V prípade ľadu však v podstate stále môžeme hovoriť o molekule vody zabudovanej do kryštalickej mriežky.
Významné termodynamické charakteristiky
- T = 273,16 K (0,01 °C)
- p = 600 Pa
- T = 647,15 K (374 °C)
- p = 22 MPa
Formy ľadu sú:
- sneh
- krúpy (ľadovec)
- inovať (srieň)
- kryha (ľad)
- námraza