Mních (Vysoké Tatry)
Mních (poľ. Mnich, nem. Mönch,, maď. Barát) je samostatná skalná veža. Jej juhozápadný hrebeň sa stráca v suťoviskách pod Čubrinou a pod Druhým Mníchom a nespája sa s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Nachádza sa na poľskom území Vysokých Tatier v Doline Rybiego Potoku nad juhozápadným brehom Morského oka. Nepatrne vyšší z dvoch vrcholov je severovýchodný.[1]
Mních | |||
vrch | |||
![]() Severovýchodná strana Mnícha, vľavo Mníška a Miništrant | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Pohorie | Vysoké Tatry | ||
Nadmorská výška | 2 069,5 m n. m. | ||
Súradnice | 49°11′33″S 20°03′18″V | ||
Prvovýstup | Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka | ||
- dátum | 1879 alebo 1880 | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
Názov mu pravdepodobne dali pastieri a poľovníci. Tvarmi pripomína postavu rehoľníka, odetého do plášťa s kapucňou na hlave. Názov si osvojili turisti a horolezci. K veži sa viažu mnohé povesti. Jedna z nich je o kamaldulskom frátrovi Cypriánovi z Červeného kláštora pri Dunajci, ktorý zostrojil „čertov voz“ a z Troch korún doletel až k Morskému oku.[2]
Výstupy
Dlho mal povesť nedostupnej veže. Prvým na jeho vrchole bol študent práv a dejín na krakovskej univerzite Jan Gwalbert Pawlikowski (1860 – 1939) s horským vodcom Maciejom Sieczkom. V roku 1879 alebo 1880 vystupovali od západu z Dolinky za Mníchom, cez takzvanú płytu (dosku) v severozápadnej stene. V zime, v marci roku 1910 boli prví na vrchole Mnícha Henryk Bednarski, Jerzy Cybulski, Walery Goetel, Józef Lesiecki, Leon Loria a Stanisłav Zdyb.[2]
Výstup na Mnícha je možný s horským vodcom.
Zaujímavosť
Poľský Mních má na slovenskej strane Vysokých Tatier dvojníka – Druhého Mnícha.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.