Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)

Abovsko-turnianska župa resp. Abovsko-turnianska stolica (staršie: Abaujsko-turnianska župa/stolica) bola v rokoch 1786 – 90, 1848 – 59 a 1882 – 1918 stolica a župa v Uhorsku, ktorá sa v rokoch 1918 – 1919 rozpadla na dve rovnomenné župy v Česko-Slovensku (zanikla v roku 1923) a v Maďarsku. V rokoch 1938 až 1945 na základe výsledkov Viedenskej arbitráže došlo k opätovnému pripojeniu slovenskej časti (okrem malých častí na severe bývalej župy) k Maďarsku. Po roku 1945 v Maďarsku župa existovala už iba ako Abovská župa, v roku 1950 bola zlúčená do Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy.

Abovsko-turnianska župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko
Sídlo župy Košice
Rozloha 3 317 km²
Obyvateľstvo 202 282 (1910) [1]
 -   180 344 (1880) [2]
Hustota 61 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]		 Maďari 77%
Slováci 18%
Nemci 3%
Ostatní 2%
Národnostné
zloženie (1880)[2]		 Maďari 60,54 %
Nemci 6,59 %
Slováci 28,42 %
Rumuni 0,01 %
Rusíni 0,3 %
Srbi a Chorváti 0,01 %
Ostatní 0,44 %
Wikimedia Commons: Abaúj-Torna County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Hlavné mestá

Po zlúčení oboch žúp v roku 1881 hlavným mestom sa stali Košice. V roku 1918 sa župa rozpadla, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920. V Maďarsku sa hlavným mestom stalo Szikszó a v česko-slovenskej časti Košice. V roku 1923 v ČSR táto župa zanikla. Počas druhej svetovej vojny boli hlavným mestom opäť Košice. V období medzi rokmi 1945 a 1950 to bolo Szikszó.

Okresy

Obyvateľstvo
Rok Slováci Maďari Nemci Rusíni Rómovia Buneváci Rumuni Chorváti neznáme spolu
1891 48 240 119 526 10 010 249 0 0 0 0 0 179 884
1910 36 067 156 668 6 520 387 0 0 0 0 0 202 282
1941 18 879 203 438 904 256 623 2 581 72 3 105 226 861
  • Dominantné náboženstvo v obciach župy, podľa sčítania z roku 1890.
  • Dominantný jazyk v obciach župy, podľa sčítania z roku 1890.

Referencie
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.