Marmarošská župa (Uhorsko)
Marmarošská župa resp. Marmarošská stolica resp. Marmarošský komitát (namiesto slova Marmarošká/-ý môže byť slovo Maramurešská/-ý alebo Máramurešská/-ý alebo staršie Marmarušská/-ý; iný názov: Marmaroš, staršie Marmaruš; po latinsky: comitatus Maramarosiensis/Marmarosiensis/Maramarusiensis, po maďarsky: Máramaros vármegye, po rumunsky: Comitatul Maramureş, po nemecky: Komitat Maramuresch) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. V súčasnosti jej územie leží v severozápadnom Rumunsku a na západnej Ukrajine (Zakarpatská oblasť). Hlavným mestom bolo mesto Sighetu Marmaţiei (po slovensky Marmarošská Sihoť, rusín. Sihota, maď. Máramarossziget, nem. Maramureschsigeth alebo Siget).
Marmarošská župa | |||
Župa v Uhorsku | |||
|
|||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Súčasné štáty | Rumunsko, Ukrajina | ||
Sídlo župy | Sihoť | ||
Rozloha | 9 716 km² | ||
Obyvateľstvo | 357 535 (1910) [1] | ||
- | 227 436 (1880) [2] | ||
Hustota | 36,8 obyv./km² | ||
Národnostné zloženie (1910)[3] |
Maďari 14,8 % Nemci 16,6 % Rumuni 22,6 % Rusíni 44,6 % Ostatní 0,3 % | ||
Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 10,47 % Nemci 13,95 % Slováci 0,22 % Rumuni 25,09 % Rusíni 46,7 % Srbi a Chorváti 0,06 % Ostatní 0,22 % | ||
| |||
Wikimedia Commons: Máramaros County | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Po prvej svetovej vojne bola župa rozdelená medzi Česko-Slovensko (2/3) a Rumunsko (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po februárovej revolúcii medzi Česko-Slovenskom a Rumunskom, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k Podkarpatskej Rusi, neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky Tisa. Hranice jeho územia siahali až na sever po Halič, na juhu to boli súčasné hranice Rumunska. Do jeho územia spadá tok rieky Tisa, no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti. Vo väčších obciach žije veľa Židov, menej Rumunov a Maďarov. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú Huculi.
Referencie
- 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)