Békešská župa (Uhorsko)

Békešská župa resp. Békešská stolica resp. Békešský komitát (namiesto slova Békešská/-ý môže byť slovo Békéšska/-y alebo Bíkešská/-ý; iný názov: Békeš, Békéš; maď. Békés vármegye) bola uhorská župa resp. stolica resp. komitát na území dnešného juhovýchodného Maďarska. Územie Békešskej župy bolo menšie ako rozloha súčasnej maďarskej župy (pozri Békešská župa (Maďarsko)).

Békešská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko
Súčasné štáty Maďarsko
Sídlo župy Gyula
Rozloha 3 671 km²
Obyvateľstvo 298 710 (1910) [1]
 -   229 757 (1880) [2]
Hustota 81,4 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]		 Slováci 22,3 %
Maďari 73,4 %
Rumuni 2,1 %
Nemci 2 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]		 Maďari 66,54 %
Nemci 2,88 %
Slováci 23,29 %
Rumuni 2,33 %
Rusíni 0,02 %
Srbi a Chorváti 0,02 %
Ostatní 0,09 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]		 Reformovaná k. c. 35,4 %
Evanjelické a. v. 33 %
Rímskokatolícke 25,4 %
Gréckokatolícke 11,4 %
Pravoslávni 2,8 %
Židovské 2,5 %
Wikimedia Commons: Békés County (Kingdom of Hungary)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Charakteristika

Békešská župa susedila s týmito župami: Čongrádskou, Jasovsko-veľkokumánsko-solnockou, Hajduckou, Bihárskou, Aradskou a Čanadskou župou. Rieka Körös pretínala župu z východu na západ.

Centrum

Od začiatku 13. storočia bolo centrom Békešskej župy mesto Békeš, na začiatku 15. storočia, kedy sa mesto Békeš dostalo do vlastníctva rodiny Maróthi (1403) a pomaly začalo upadať, to bolo mesto Gyula. Nová železničná trať medzi Pešťou a Békešskou Čabou, dokončená v roku 1858 a Trianonská mierová zmluva zvýšili význam a počet obyvateľov Békešskej Čaby, ktorá sa pri reorganizácii v roku 1950, stala sídlom súčasnej Békešskej župy.

Dejiny

Békešský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku v 11. storočí. Na prelome 13. a 14. storočia sa tento komitát, podobne ako ostatné v Uhorsku, zmenil na šľachtickú stolicu. V roku 1566 obsadili mesto Gyula Turci. Pod ich nadvládou sa Békešská župa pomaly vyľudnila a upadla. Po vyhnaní Turkov 3. mája 1723 prepožičal kráľ Karol Habsburský celú župu bývalému zásobovaciemu komisárovi svojich vojsk Jánovi Jurajovi Harruckernovi, ktorý ju opäť zaľudnil a to nielen Maďarmi, ale aj Nemcami, Rumunmi a najmä Slovákmi (mestá: Békéscsaba/Békešská Čaba, Endrőd, Szarvas/Sarvaš, Tótkomlós/Slovenský Komlóš).[5] Slováci ešte aj po silnej maďarizácii v rokoch 1868 - 1918 tvorili podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 väčšinu v Békešskočabianskom okrese (62 %) a silné zastúpenie mali aj v okresoch Sarvaš (43 %) a Orosháza (18 %). Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Maďarska a asimilácia Slovákov pokračovala. Po druhej svetovej vojne sa tisíce z nich presťahovali na Slovensko a v súčasnosti žije na území Békešskej župy približne 7 000 Slovákov. Územie súčasnej Békešskej župy sa však po rozpade Uhorska a tiež po druhej svetovej vojne zväčšilo o časti územia Aradskej župy, Čanádskej župy a Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župy.

Národnosti

V roku 1880[6] z 229 757 obyvateľov župy bolo 152 877 Maďarov (66,54%), 53 517 Slovákov (23,29%), 6 611 Nemcov (2,88%), 5 347 Rumunov (2,33%) a 4,96% iných národností. Národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy bolo nasledovné:

Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Iní
Gyula 10 087 5,70 % 65,99 % 1,05 % 21,84 % 5,42 %
Békešský 39 132 11,50 % 76,29 % 7,33 % 0,25 % 4,63 %
Čabiansky 36 116 67,39 % 25,34 % 1,27 % 0,75 % 5,25 %
Sarvašský 37 922 39,07 % 55,77 % 0,46 % 0,04 % 4,66 %
Szeghalmský 26 612 0,74 % 94,53 % 0,44 % 0,09 % 4,20 %
Orosháza 42 310 20,32 % 73,03 % 0,50 % 0,29 % 5,86 %
Gyoma 19 532 0,47 % 91,66 % 2,83 % 0,05 % 4,99 %
Békešská Gyula (mesto so z.m.) 18 046 2,22 % 67,07 % 11,77 % 14,45 % 4,49 %
SPOLU 229 757 23,29 % 66,54 % 2,88 % 2,33 % 4,96 %

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach[6]:

  • Gerla Póstelek: 701 obyvateľov / Slováci 46,50% (obec po povodniach v roku 1888 zanikla a jej chotár bol roku 1889 pripojený k obci Doboz[7])
  • Mezőberény (Poľný Berinčok): 11 368 / 37,54 %
  • Békešská Čaba: 32 616 / 73,81 %
  • Sarvaš: 22 504 / 59,11 %
  • Slovenský Komlóš: 8 416 / 85,12 %

Iné významné obce:

  • Veľký Kondoróš: 2 120 / 21,65 %
  • Svätý Ondrej: 6 195 / 15,00 %
  • Földvár: 1 692 / 8,22 %
  • Nový Kiďóš: 3 500 / 7,60 %
  • Veľký Sénáš: 2 325 / 20,65 %
  • Puszta Szent Tornya: 2 404 / 7,36 % (od roku 1902 súčasť obce Orosháza)


V roku 1910[8] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy nasledovné:

Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Iní
Gyula 14 790 6,42 % 72,39 % 0,57 % 20,06 % 0,56 %
Békešský 45 810 12,75 % 79,98 % 7,03 % 0,19 % 0,05 %
Békešskočabiansky 46 930 61,66 % 36,87 % 0,61 % 0,67 % 0,19 %
Sarvašský 46 255 43,02 % 56,58 % 0,17 % 0,08 % 0,15 %
Szeghalmský 36 064 0,26 % 99,28 % 0,16 % 0,12 % 0,18 %
Orosháza 59 364 17,75 % 81,60 % 0,23 % 0,22 % 0,20 %
Gyoma 25 213 0,79 % 96,70 % 2,38 % 0,04 % 0,09 %
Békešská Gyula (mesto so z.m.) 24 284 1,29 % 81,57 % 6,51 % 10,46 % 0,17 %

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach[6]:

  • Mezőberény (Poľný Berinčok): 13 285 / 37,03 %
  • Békešská Čaba: 42 599 / 67,33 %
  • Sarvaš: 25 879 / 62,84 %
  • Slovenský Komlóš: 10 502 / 88,58 %
  • Veľký Kondoróš: 5 225 / 41,88 %

Iné významné obce:

  • Békeš: 26 875 / 3,18 %
  • Doboz: 6 885 / 12,65 %
  • Békešský Samson: 4 374 / 4,25 %
  • Csorvás: 5 686 / 9,62 %
  • Békešský Svätý Ondrej: 7 137 / 19,99 %
  • Nový Kiďóš: 4 331 / 5,86 %
  • Veľký Sénáš: 4 670 / 6,01 %

Slúžnovské okresy

V roku 1910 sa župa delila na tieto slúžnovské okresy:

  • Békés/Békeš
  • Békéscsaba/Békešská Čaba
  • Gyoma
  • Gyula
  • Orosháza
  • Szarvas/Sarvaš
  • Szeghalom
  • Mesto so zriadeným magistrátom
  • Békešská Gyula

Referencie
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. Ján Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966 - 297 strán.
  6. http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
  7. http://www.wenckheim.hu/postelek.htm
  8. http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.