Šopronská župa

Šopronská župa resp. Šopronská stolica resp. Šopronský komitát (namiesto slova Šopronská/-ý môže byť slovo Šoproňská/-ý; iný názov: Šopron, Šoproň; po nemecky: Komitat Ödenburg, po maďarsky Sopron vármegye) bola župa resp. stolice resp. komitát v Uhorsku. V súčasnosti je toto územie rozdelené medzi západné Maďarsko a východné Rakúsko. Hlavným mestom bolo mesto Šopron.

Šopronská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko
Súčasné štáty Maďarsko, Rakúsko
Sídlo župy Šopron
Rozloha 3 256 km²
Obyvateľstvo 283 500 (1910) [1]
 -   245 787 (1880) [2]
Hustota 87,1 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]		 Slováci 0,13 %
Maďari 47,12 %
Nemci 40,46 %
Chorváti 11,62 %
Ostatní 0,07 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]		 Maďari 44,67 %
Nemci 39,74 %
Slováci 0,1 %
Rumuni 0,01 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 11,27 %
Ostatní 0,04 %
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geografia

Šopronská župa susedila s rakúskou krajinou Dolné Rakúsko a uhorskými župami Mošon, Ráb, Vesprém a Vas. Neziderské jazero ležalo čiastočne v tejto župe. Rozloha župy v roku 1910 bola 3 241 km².

Dejiny

Šopronský komitát patril medzi prvé komitáty v Uhorsku.

V 1918 (podľa Trianonskej dohody z 1920) sa západná časť stala súčasťou novej rakúskej krajiny Burgenland. Východná časť ostala súčasťou Maďarska. V 1921 sa v referende rozhodlo, že mesto Šopron sa pripojí k Maďarsku namiesto Rakúska.

Po druhej svetovej vojne sa Šopronská župa spojila s Rábskou a Mošonskou župou a vznikla nová Rábsko-šopronská župa. Táto bola na začiatku 90. rokov premenovaná na Rábsko-mošonsko-šopronskú župu. Malá časť Šopronskej župy bola včlenená do Železnej župy.

Okresy

Na začiatku 20. storočia bola Šopronská župa rozdelená na slúžnovské okresy:

plus municipálne mestá: Šopron, Kismarton (nem. Eisenstadt) a Ruszt (nem. Rust)

Eisenstadt, Mattersburg, Rust and Oberpullendorf sú v súčasnosti v Rakúsku.

Referencie
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.