Hana Zelinová

Narodila sa v rodine robotníka a vzdelanie získavala vo Vrútkach, neskôr pokračovala na učiteľskom ústave v Bratislave. Pracovala ako redaktorka (Slovenský východ, Novosti) v Košiciach, kam sa vrátila po vojne a začala pracovať v nakladateľstve Svojeť. V rokoch 1950 – 1954 pracovala v podniku Obnova v Bratislave, neskôr bola referentkou v Západoslovenských vodárňach a kanalizáciách a v rokoch 1962 – 1970 pôsobila ako redaktorka v časopise Zornička. V roku 1972 odišla do dôchodku. V rokoch 1990 – 1992 bola poslankyňou Národnej rady SR za Demokratickú stranu.

V roku 1979 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa, v roku 2001 jej bolo udelené najvyššie štátne ocenenie za celoživotnú tvorbu – Pribinov kríž I. triedy. V jej rodisku – Vrútkach – je po nej pomenovaná mestská knižnica, škola a nachádza sa tu aj jej pamätná izba.

V roku 1995 realizoval scenárista a režisér Fedor Bartko dokumentárny film o živote a tvorbe Hany Zelinovej v rámci televízneho cyklu Portréty (scenár Dana Herrmanová, STV Bratislava), v roku 2001 dokumentárny film O čom je život – Hana Zelinová.

Jej literárne začiatky siahajú do roku 1933, keď začala uverejňovať svoje prvé príspevky v novinách a časopisoch (Slovenka, Život, Svet socializmu, Slovenské pohľady, Zornička, Ohník a i.), ale taktiež v rozhlase. Prvého knižného vydania svojej tvorby sa dočkala až v roku 1941. Svoje diela písala pre masových čitateľov, pričom využívala romantické námety, príbeh zobrazovala s náležitým dejovým spádom a nečakaným vyvrcholením, hoci záver vyznel občas melodramaticky. V detskej literatúre sa upriamovala na problematiku 2. svetovej vojny, Slovenského národného povstania alebo sa venovala súčasným problémom.