Východoslovenské nárečia

Východoslovenské nárečia (iné názvy: východoslovenský dialekt, makroareál východoslovenských nárečí, východná slovenčina, východoslovenčina, východniarčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Týmito nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Spišská župa, Šarišská župa, Zemplínska župa, Abovská župa a na území časti Užskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Východoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod východoslovenský dialekt rómčiny.

Historicky na základe týchto nárečí vznikla kultúrna východoslovenčina.

Charakteristika

Základné znaky sú najmä:[1][2]

  • prízvuk na predposlednej slabike slova (okrem toho sprevádzaný charakteristickou intonáciou)
  • dlhé samohlásky neexistujú (volame, brazda, luka)
  • slabiky ro-, lo- na začiatku niektorých starých slovanských slov, podobne ako pri západoslovenských nárečiach (rokita, lokec)
  • samohláska e (zriedkavejšie iná samohláska) namiesto pôvodných jerov a vkladných samohlások (oves, chribet, ocec, von, viter)
  • samohláska e (v krátkych pozíciách) resp. (i)a (v dlhých pozíciách) namiesto pôvodného nosového e (dześec, peta, častka, pamiatka)
  • samohláska u namiesto ó, resp. neskôr namiesto ô (nuž, muj, hnuj, vuz)
  • namiesto slabičného r je ar/er, namiesto slabičného l je lu/ol (tvardi, śerco, slunko, molha)
  • namiesto ď, ť je c, dz (cicho, dzeci)
  • používajú sa mäkké sykavky ś a ź (suśed, źima)
  • v širokom rozsahu sa používajú spoluhlásky ľ a ň
  • podstatné mená stredného rodu mäkkých vzorov sú zakončené na -o, podobne ako pri západoslov. nárečiach (poľo, ľico, vajco)
  • genitív singulár všetkých podstatných mien ženského rodu je na -i (od ženi, z dlaňi)
  • genitív singulár podstatných mien mužského rodu zakončených na a je na -i (od gazdi)
  • plurál všetkých podstatných mien má nasledovne unifikované koncovky: v genitíve a lokáli -och (v mestoch, z mestoch, od sinoch, o ženoch), v datíve -om (ženom), v inštrumentáli -ami (bratami)
  • lokál singulár adjektívneho skloňovania je na -im (o tim dobrim dzecku)
  • budúci čas nedokonavých slovies sa alternatívne tvorí pomocou príčastia tvaru minulého času (budze robil/robila/robilo, popri: budze robic)
  • tvary pomocného slovesa byť sa často nahrádzajú osobným zámenom, ako v ruštine (ja lačni, ti nevidzel - t.j. ja som hladný, ty si nevidel)
  • všetky základné číslovky, t.j. aj od 5 vyššie, sa spájajú s nominatívom plurál počítaného objektu (dvacec koruni, pejc bačove)
  • viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do východoslovenských nárečí spadajú slová hustka, hače, jarec, kuropka, ľenča, trimac, znac, zochabic, rucic a pod.)

Delenie

Podľa Encyklopédie Slovenska a Encyklopédie jazykovedy

východoslovenské nárečia:

  • západná (spišsko-šarišská a abovská) oblasť východoslovenských nárečí
  • východná (zemplínska a užská) oblasť východoslovenských nárečí

Podľa Palkoviča 1981[3]

východoslovenské nárečia:

  • západná skupina východoslovenských nárečí:
    • spišské nárečia
    • spišsko-šarišské nárečia
    • abovské nárečia
    • šarišské nárečia
  • východná skupina východoslovenských nárečí:
    • zemplínske nárečia
    • užské nárečia
    • sotácke nárečia

Podľa Krajčoviča 1988

východoslovenské nárečia (makroareál východoslovenských nárečí):

  • západný región (regionálny areál) východoslovenských nárečí:
    • spišské nárečie Z
    • abovské nárečie Z
    • šarišské nárečie Z
      • juhozápadný rajón šarišského nárečia - niekedy považovaný za samostatné spišsko-šarišské nárečie
      • stredný rajón šarišského nárečia
    • podtatranské nárečie P
    • severošarišské nárečie P
  • východný región (regionálny areál) východoslovenských nárečí:
    • zemplínske nárečie Z
    • užské nárečie Z (vrátane osobitného rajónu juhovýchodne od Sobraniec)
    • sotácke nárečie Z

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Semjanovej 1976

východoslovenské nárečia:

  • západná skupina východoslovenských nárečí:
    • juhozápadná skupina východoslovenských nárečí:
      • spišské nárečie
      • abovské nárečie
    • severovýchodná skupina východoslovenských nárečí:
      • nárečia stredného Šariša
      • nárečia severného Šariša
  • východná skupina východoslovenských nárečí:
    • zemplínske nárečia [zemplínske nárečia sú hlavným predmetom citovaného zdroja]:
      • nárečie dolného Zemplína
      • nárečie stredného Zemplína
      • nárečie horného Zemplína
    • užské a sotácke nárečia:
      • užské nárečia
      • sotácke nárečia

Podľa Atlasu slovenského jazyka I [4] a Mruškoviča 2008

východoslovenské nárečia (východoslovenský dialekt):

  • juhozápadná skupina východoslovenských nárečí
    • spišské nárečia (vrátane lučivnianskeho nárečia)
    • abovské nárečia
    • juhozápadošarišské nárečia
  • stredná skupina východoslovenských nárečí
    • stredošarišské nárečia
    • severošarišské nárečia
    • zemplínske nárečia
  • východná skupina východoslovenských nárečí
    • užské nárečia
    • sotácke nárečia

Podľa Štolca 1994[5]

východoslovenské nárečia:

  • západná skupina východoslovenských nárečí:
  • stredná skupina východoslovenských nárečí:
    • šarišské nárečia
    • zemplínske nárečia
  • východná skupina východoslovenských nárečí:
    • sotácke nárečia
    • užské nárečia

Podľa Kačírka 2009 a slovake.eu

východoslovenské nárečia:

  • spišské nárečia
  • abovské nárečia
  • šarišské nárečia
  • zemplínske nárečie
  • sotácke nárečia
  • užské nárečia

Podľa Ondrusa 1961[6]

východoslovenské nárečia:

  • spišské nárečie
  • abaujké nárečie (t.j. abovské nárečie)
  • šarišské nárečie
  • zemplínske nárečie - vrátane sotáckeho a užského nárečia

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

východoslovenské nárečia[7]:

  • spišské nárečie
  • šarišské nárečie
  • lučivnianske nárečie (západný Spiš, okolie Popradu)
  • zemplínske nárečie
  • užské nárečie
  • sotácke nárečie
  • abovské nárečie

Podľa Etnografického atlasu Slovenska

východoslovenské nárečia[8]:

  • juhozápadná skupina
    • spišské nárečia
      • lučivianske nárečie
      • nárečie západného Spiša
      • hnilecké nárečie
      • nárečie stredného Spiša
    • nárečie juhovýchodného Spiša a juhozápadného Šariša
    • abovské nárečia
      • abovské nárečie
      • západoabovské nárečie
  • stredná skupina
    • šarišské nárečia
      • nárečie stredného Šariša
      • nárečie severného Šariša
    • zemplínske nárečie
  • východná skupina
    • užské nárečie
    • sotácke nárečie

Referencie
  1. Encyklopédia jazykovedy
  2. slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 481-482.
  3. PALKOVIČ, K.: Slovenské nárečia. Príručka pre terénny výskum. Banská Bystrica: Krajské osvetové stredisko 1981. Citované v: Karpinský 2009
  4. Atlas slovenského jazyka I, str. 4 citované v: Semjanová 1976
  5. ŠTOLC, Jozef: Slovenská dialektológia. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1994. Citované v: Karpinský 2009
  6. ONDRUS, Pavel: Prehľad slovenskej dialektológie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1961. Citované v: Karpinský 2009
  7. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 82.
  8. Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.

Zdroje

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.