Severoslovanské jazyky
Severoslovanské jazyky môže mať tri významy:
Západo- a východoslovanské jazyky
Jednak je to zriedkavo používané označenie pre kombináciu západo a východoslovanských jazykov (ako protiklad juhoslovanskej jazykovej skupiny).
Zaniknutá vetva
Podľa niektorých slavistov však skutočne existovala oddelená skupina severoslovanských jazykov, reprezentovaná dialektom, ktorým sa hovorilo v oblasti Novgorodu. V tejto tzv. staronovgorodčine sa objavujú niektoré praslovanské prvky, ktoré v ostatných slovanských jazykoch nezostali, čo môže poukazovať na existenciu samostatnej vetvy.
Fiktívne severoslovanské jazyky
Okrem týchto hypotetických (historických) jazykov existuje skupina fiktívnych (umelých) jazykov tvoriacich fiktívnu severoslovanskú jazykovú skupinu. Tieto jazyky vznikli ako lingvistický experiment a zábavná hračka a kladú si za cieľ ukázať, ako by mohla takáto severná skupina slovanských jazykov vyzerať.
Medzi fiktívne severoslovanské jazyky patria okrem iného:
- severoslovanské jazyky vo svete Ill Bethisad
- našština – autor Jan IV. Havliš
- vozgičtina – autor Jan van Steenbergen
- skuodčina – autor Pavel Iosad
- iné severoslovanské jazyky
- lydnevi – autor Libor Sztemon
- mrezisk - autor Libor Sztemon
- seversk - autor Libor Sztemon
- sievrøsku – autor James Campbell
- slavëni – autor Libor Sztemon
- slavisk – autor Libor Sztemon