Anton Bernolák

Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica[1] Juraja Bernoláka zo Slanice[2] a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na Orave. Študoval v rokoch 1774 – 1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bolo kaplánske miesto v Čeklísi (dnes Bernolákovo) kde pôsobil 4 roky (1787 – 1791). Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcový infarkt.

Anton Bernolák

So svojimi pobožnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

• 1782 – Divus rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Trnava)
• 1787 – Kritická filologická rozprava o slovanských písmenách (Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava)
• 1787 – Stručná a zároveň ľahká ortografia (Linguae Slavonicae… compendiosa simul et facilis Orthographia), jazyková príručka s novými pravopisnými zásadami
• 1790 – Grammatica Slavica, prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka (Bratislava); bola taká významná, že v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade
• 1790 – Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať, polemický spis
• 1791 – Etymológia slovenských slov (Etymológia vocum slavicarum), príručka o tvorení slov (Trnava)
• 1794 – Ňečo o epigrammatéch
• 1794 – Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794), anonymný spis napísaný v zápale boja proti Ignácovi Bajzovi
• 1795 – Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta, kázeň
• 1795 – O vážnosťi a uctivosti stavu kňezkého príhodná kázeň
• 1796 – Katechizmus z otázkami a odpoveďami…
• 1803 – Na smrť… Stocsko Jurka
• 1803 – Pohrebná kázeň
• 1809 – Halottas beszéd
• 1809 – Beiktató beszéd
• 1825 / 1827 – Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby (vydal ho až kanonik Juraj Palkovič v Budíne po Bernolákovej smrti)

• Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794) - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• Ňečo o epigrammatéch... vydané v Žiline r. 1794 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• ŽAŠKOVKÝ, F. Manuale Musico-Liturgicum in usum Ecclesiarum Cathedralium et Ruralium ... Agriae: Typ. Lycei Archi-Episcopalis, 1853 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB - slovenský text piesní upravený podľa Bernolákom kodifikovanej slovenčiny (spomína sa v predhovore)

1. BERNOLÁK – SLANICKÝ zo Slanice. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 17 – 19.
2. http://www.novanobilitas.eu/rod/bernolak-brnula-jinak-slanicky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anton Bernolák

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Slanica
• Socha Antona Bernoláka v Žiline
• Séria článkov o Bernolákovi
• Blanár, V.:Ideovo-filozofické a metodologické základy jazykovedného diela Antona Bernoláka, 2000
• Blanár, V.: Schlögelova Grammatica Germanica a Bernolákove gramatické spisy, 2005