Vojvodina

• srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
• maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
• slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina [pozn 1]
• rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
• chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
• rusínsky: Автономна Покраїна Войводина

Pevnosť v Petrovaradíne, neďaleko Nového Sadu

Úrad primátora Nového Sadu v štyroch úradných jazykoch Vojvodiny (srbčina, maďarčina, slovenčina a panónska rusínčina)

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii. Po prvej svetovej vojne táto oblasť sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

Obvody Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na sedem obvodov (po srbsky: okrug):

• Západobáčsky obvod (Báčka)
• Severobáčsky obvod (Báčka)
• Juhobáčsky obvod (Báčka)
• Severobanátsky obvod (Banát)
• Stredobanátsky obvod (Banát)
• Juhobanátsky obvod (Banát)
• Sriemsky obvod (Sriem a časť Mačvy)

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.

Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov – Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011).[1] Nachádza sa v strednej Európe, v severnej časti Srbska, na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.

Národnosti vo Vojvodine

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina, rumunčina a rusínčina.

• Srbi 1 289 635 (66,76%)
• Maďari 251 136 (13,00%)
• Slováci 50 321 (2,60%)
• Chorváti 47 033 (2,43%)
• Rómovia 42 391 (2,19%)
• Rumuni 25 410 (1,32%)
• Čiernohorci 22 141 (1,15%)
• Rusíni 13 928 (0,72%)
• Juhoslovania 12 176 (0,63%)
• Iní 177 638 (9,20%)
• Spolu 1 931 809 (100%)[1]

Sídla Slovákov, Rusínov a Čechov vo Vojvodine

Oficiálne použitie slovenčiny vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,85 %).[1][2]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).[3] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).[1][2]

Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.[4]

Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane folklóru a zvykoslovia).[2][5]

1. Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

1. Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia) [online]. Belehrad : Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia), 2012, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-86-6161-025-7. (po srbsky a po anglicky)
2. BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.
3. Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima) [online]. Belehrad : Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku), 2003, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 86-84433-00-9. (po srbsky)
4. HOMIŠINOVÁ, Mária a kolektív. Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi [online]. Košice : Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav, 2018, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-25-9.
5. SKLABINSKÁ, Milina. Slováci v Srbsku [online]. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online.

• Oficiálna stránka Vlády Vojvodinského autonómneho kraja (po srbsky) (po slovensky) (po anglicky)
• Múzeum Vojvodiny (po anglicky) (po srbsky)
• Múzeum vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky)
• Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky) (po anglicky)