Slovenská abeceda

Slovenská abeceda (resp. slovenské písmo)[1][2] je abeceda (resp. písmo), ktorá sa používa na zápis slovenčiny.

46 písmen slovenskej abecedy, z toho 26 jednoduchých písmen latinky (sivou) a 20 modifikovaných resp. zložených písmen (čiernou)

Pozostáva zo 46 písmen, ktoré sú

  • jednoduché: a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z,
  • vytvorené s pomocou diakritických znamienok:
  • spojené z dvoch písmen (zložky): dz, dž, ch.

Poradie písmen v slovenskej abecede je nasledovné:[3]

a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, , e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž.

Popri malých písmenách sa používajú paralelné veľké písmená:[3]

A, Á, Ä, B, C, Č, D, Ď, DZ, , E, É, F, G, H, CH, I, Í, J, K, L, Ĺ, Ľ, M, N, Ň, O, Ó, Ô, P, Q, R, Ŕ, S, Š, T, Ť, U, Ú, V, W, X, Y, Ý, Z, Ž.

V slovenskej abecede je 14 samohlások a 32 spoluhlások. V písme sa popri písmenách abecedy používajú interpunkčné znamienka.[3]

Slovenská abeceda

Samohlásky

písmeno PSP alt. IPA[pozn. 1]
A a a á /a/
Á á á dlhé á /aː/
Ä ä široké e a s dvoma bodkami /æ/, /ɛ/
E e e é /e/, /ɛ/
É é é dlhé é /eː/, /ɛː/
I i i í;
mäkké i;
jota
/i/
Í í í dlhé í /iː/
O o o ó /o/, /ɔ/
Ó ó ó dlhé ó /oː/, /ɔː/
U u u ú /u/
Ú ú ú dlhé ú /uː/
Y y ypsilon tvrdé y /i/
Ý ý dlhý ypsilon   /iː/

Spoluhlásky

písmeno PSP alt. IPA
B b   /b/
C c   /t͡s/
Č č čé   /t͡ʃ/
D d   /d/
Ď ď ďé mäkké dé /ɟ/
DZ dz dzé   /d͡z/
džé   /d͡ʒ/
F f ef   /f/
G g   /ɡ/
H h   /ɦ/
CH ch chá   /x/
J j   /j/
K k   /k/
L l el   /l/
Ĺ ĺ dlhé el   /lː/
Ľ ľ mäkké el /ʎ/
M m em   /m/
N n en   /n/
Ň ň mäkké en /ɲ/
P p   /p/
Q q kvé   /kv/
R r er   /r/
Ŕ ŕ dlhé er   /rː/
S s es   /s/
Š š   /ʃ/
T t   /t/
Ť ť ťé mäkké té /c/
V v   /v/
W w dvojité vé   /v/
X x iks   /ks/
Z z zet /z/
Ž ž žé žet /ʒ/

Dvojhlásky

Podľa pravopisu spisovnej slovenčiny rozoznávame štyri dvojhlásky (diftongy): ia, ie, iu, ô. Písmeno ô sa podľa PSP hláskuje ako uo.

Tvorenie slabík

Každá slabika obsahuje práve jednu samohlásku alebo dvojhlásku, prípadne obsahuje slabikotvornú spoluhlásku (l, ĺ, r, ŕ).

Poznámky

  1. Medzinárodná fonetická abeceda – označuje fonetickú hodnotu písmena, t. j. výslovnosť. Ide o hlásku, ktorú dané písmeno reprezentuje.

Referencie

  1. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212.
  2. STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 1. Úvod a hláskoslovie. 3. dopln. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. S. 91.
  3. Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola I. Písmo, abeceda a pravopis.

Pozri aj

Iné projekty

Jazykový portál


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.