Staronovgorodský dialekt

Staronovgorodský dialekt alebo staronovgorodčina je termín zavedený Andrejom Zalizňakom (Андрей Анатольевич Зализняк) na vysvetlenie prekvapivo odlišných jazykovedných čŕt východoslovanských správ písaných na brezovej kôre z 11. – 15. storočia, vykopaných v Novgorode a okolí od polovice 20. storočia (doteraz ich bolo objavených okolo 1000).

Jazykovedné znaky

Krátke texty na brezovej kôre, ktoré sú písané vo zvláštnom slovanskom nárečí, sú skoro úplne pozbavené cirkevných vplyvov a majú niekoľko znakov neznámych v iných slovanských jazykoch, napríklad:

Nominatív singuláru podstatných mien končí na –e (namiesto -ъ v slovanských jazykoch), napr. `brate` namiesto brat (v modernej ruštine).

Druhá palatalizácia, charakteristická pre ostatné slovanské jazyky (ale trochu zastretá druhotným vývinom vo východoslovanských jazykoch), zdá sa, neprebehla, takže datív singuláru praslovanského *rěk-a (rieka) - *rěk-ě sa nezmenil na rěcě, ale zostal rěkě, taktiež *kьrky (kostol) zostalo kьrky, naproti ruskému cerkov.

Praslovanské *kv, *gv bolo zachované (ako v západoslovanských jazykoch) namiesto zmeny na cv, zv pred samohláskami, napr. květ (farba – naproti tomu v súčasnej ruštine cvet) alebo gvězda (hviezda – naproti ruskému zvezda).

Tretia palatalizácia /x/ sa neuskutočnila, čo je rozpoznateľné v základe vьx- (vše-), pričom v ruštine sa zmenil na vs-.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.