Russenorsk

Russenorsk je pidžinový jazyk, kombinujúci v sebe prvky nórčiny a ruštiny, konkrétne jej bielomorského dialektu pomorštiny (pomorskij jazyk; nejde o pomorčinu Pomoranska!), ktorá má silný baltsko-fínsky, menovite karelský substrát. Russenorsk vznikol v komunite ruských obchodníkov a nórskych rybárov v arktických oblastiach. Používaný bol v oblasti nórsko-ruskej hranice (Barentsovo more, polostrov Kola, ale aj súostrovie Špicbergy).

K rozšíreniu tohto jazyka viedol hlavne čulý výmenný obchod medzi oboma komunitami a tiež skutočnosť, že ako pre Rusov, tak pre Nórov v arktických oblastiach bolo problematickejšie spojiť sa s inými oblasťami ich krajiny než so sebou navzájom. Jazyk bol používaný zhruba od 17. storočia (prvé doložené slovo) až do 20. storočia. Októbrová revolúcia v Rusku v roku 1917 však veľmi sťažila možnosť kontaktov medzi ruskou a nórskou komunitou. Tým sa aj znížila potreba spoločného dorozumievania. K strate významu jazyka viedla aj výrazná zmena spoločnej hranice medzi Nórskom a Ruskom, ktoré stratilo roku 1917 formálnu zvrchovanosť nad Fínskom. V roku 1919 obsadilo Fínsko oblasť okolo mestečka Petsamo, čím bola až do roku 1944 prerušená aj spoločná hranica medzi Ruskom a Nórskom. Úplne posledná doložená transakcia v tomto jazyku bola uzavretá v roku 1923. Zo sociologického hľadiska bolo zaujímavé, že jazyk bol používaný naprieč sociálnymi vrstvami. Niektoré morfologické javy v jazyku russenorsk sú pripočítané vplyvu ešte iných jazykov. Napríklad koncovka -om u slovies, pochádza možno z pidžinizovanej angličtiny používanej v prístave Archangeľsk. Avšak toto tvrdenie nie je celkom presvedčivo dokladovateľné.

Gramatika jazyka russenorsk bola veľmi jednoduchá ako u všetkých pidžinových jazykov. Bola preukázaná existencia asi 400 slov. V drvivej väčšine sa slovná zásoba týkala problematiky obchodu, lovu a rybolovu (prípadne súvisiacich tém ako počasie), nezasahovala však do menej frekventovaných tém komunikácie ako napríklad politiky a hudby. Slová jazyka boli ovplyvnené či prebraté v 50% prípadov z nórčiny, v 40% z ruštiny a ďalej sa v jazyku prejavovali vplyvy angličtiny, holandčiny, dolnonemčiny, fínčiny, francúzštiny, švédčiny a saamských (laponských) jazykov.