Stredoslovenské nárečia

Stredoslovenské nárečia (iné názvy: stredoslovenský dialekt, makroareál stredoslovenských nárečí, stredná slovenčina, stredoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Stredoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Oravská župa, Turčianska župa, Liptovská župa, Zvolenská župa, Gemersko-malohontská župa, Tekovská župa, Hontianska župa, Novohradská župa, ako aj v severnej časti bývalej Nitrianskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Stredoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod stredoslovenský dialekt rómčiny.

Na základe stredoslovenských nárečí historicky vznikla kultúrna stredná slovenčina. Od čias Štúrovej kodifikácie tvoria základ spisovnej slovenčiny.

Charakteristika

Základné znaky sú najmä:[1][2]

  • prízvuk na prvej slabike slova
  • slabiky ra-, la- (a nie ro-, lo-) na začiatku niektorých starých slovanských slov (ražeň, rakita, lakeť)
  • samohláska a namiesto pôvodného jer v slovách baza, daska, dážď, raž, chrbát
  • samohláska ä (v krátkych slabikách) resp. dvojhláska ia (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (piatok, ďeviati, pamiatka)
  • časté sú dvojhlásky ia, ie, iu, uo (seďia, smiech, stuol)
  • v širšom rozsahu sa používajú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ
  • namiesto dl, tl je len l (salo, omelo)
  • obojperné u namiesto -l minulého času (bou) a namiesto v vo vnútri alebo na konci slova (hláuka)
  • dôsledne sa vyslovujú skupiny šť, žď
  • dôsledne platí rytmický zákon
  • inštrumentál singulár podstatných mien a prídavných mien žen rodu a zámen 1. a 2. osoby je na -ou (s peknou ženou, so mnou)
  • nominatív plurál niektorých podstatných mien muž. rodu je na -ia (braťia, sinovia)
  • nominatív singulár prídavných mien stredného rodu je na -uo (peknuo)
  • lokál singulár príd. mien mužského a stredného rodu a zámen je na -om (dobrom, o ňom)
  • 3. osoba plurál slovesa byť znie sa (namiesto sú)
  • viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do stredoslovenských nárečí spadajú slová hábi, klobúk, šatka, praženica, vrecko, pŕhľava, klinček, pôľka a pod.)

Tzv. juhoslavizmy

Niektoré zo znakov stredoslovenských nárečí majú paralely v južnoslovanských jazykoch. Sú to napr. rat-, lat- namiesto praslovanského ort-, olt-; l namiesto praslovanského dl, tl a ďalšie. Keďže sa tradične predpokladalo, že ide o javy, ktoré v dávnej minulosti prenikli na Slovensko z južnoslovanského územia, tradične sa označujú ako juhoslavizmy v slovenčine. Existuje veľmi veľa názorov na pôvod juhoslavizmov v strednej slovenčine: prienik z južnoslovanského územia v praslovanskom období; stopy po zaniknutom slovanskom jazyku v podunajskej oblasti - dnešnom Maďarsku; autochtónne "československé" javy z neskorého stredoveku; výsledok rôznych staroslovanských migračných procesov a pod. Podľa R. Krajčoviča ide len o staršiu vrstvu nezápadoslovanských javov v praslovanskom základe slovenčiny a vznikla ako výsledok najstaršieho osídľovania stredného Slovenska od juhu resp. juhovýchodnej oblasti zakarpatskej pravlasti.[3]

Delenie

Podľa Encyklopédie Slovenska

stredoslovenské nárečia:

  • severná skupina stredoslovenských nárečí:
    • liptovské nárečia
    • oravské nárečia
    • turčianske nárečia
    • hornonitrianske nárečia
  • južná skupina stredoslovenských nárečí:
    • západná skupina:
      • zvolenské nárečia
      • tekovské nárečia
      • hontianske nárečia
      • novohradské nárečia
    • východná skupina:
      • ipeľské nárečia [4]
      • gemerské nárečia

Podľa Krajčoviča

stredoslovenské nárečia (makroareál stredoslovenských nárečí):

  • severozápadný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
    • dolnooravské nárečie Z
    • stredooravské nárečie Z
    • turčianske nárečie Z
    • liptovské nárečie Z
      • západoliptovský rajón
      • stredoliptovský rajón
    • zvolenské nárečie Z
      • bystrický rajón
      • detviansky rajón
      • brezniansky rajón
      • iné
    • hornonitrianske nárečie Z
      • západný rajón hornonitrianskeho nárečia
      • východný rajón hornonitrianskeho nárečia
    • tekovské nárečie Z
      • pohronský rajón
      • hornožitavský rajón
      • stredožitavský rajón
      • iné
    • hornooravské nárečie P
    • východoliptovské nárečie P
    • bánovské nárečie P
    • topoľčianske nárečie P
  • juhovýchodný región (regionálny areál) stredoslovenských nárečí:
    • hontianske nárečie Z (vrátane špecifického rajónu v oblasti Krupiny)
    • novohradské nárečie Z
      • severozápadný rajón novohradského nárečia (tzv. vrchárske nárečie)
      • severovýchodný rajón novohradského nárečia
      • južný rajón novohradského nárečia (južné okolie Modrého Kameňa)
    • ipeľské nárečie Z (vrátane špecifického rajónu medzi Ipľom a Rimavou)
    • gemerské nárečie
      • západogemerské nárečie Z
      • stredogemerské nárečie Z
      • východogemerské nárečie P
    • horehronské nárečie P


Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča

stredoslovenský dialekt:

  • severná skupina nárečí stredoslovenského dialektu
    • liptovské nárečia
      • západoliptovské nárečie
      • východoliptovské nárečie
      • [?iné]
    • oravské nárečia
      • dolnooravské nárečie
      • stredooravské nárečie
      • hornooravské nárečie
    • turčianske nárečia
    • hornonitrianske nárečia
      • prievidzské nárečie
      • [iné]
  • južná skupina nárečí stredoslovenského dialektu
    • zvolenské nárečia
      • nárečie zvolenského Pohronia
      • detvianske nárečie
      • [iné]
    • tekovské nárečia
      • požitavské nárečie
      • [iné]
    • hontianske nárečia
      • modrokamenské nárečie
      • [iné]
    • novohradské nárečia
      • hontiansko-novohradské nárečie
      • stredonovohradské nárečie
      • vrchárske nárečie
      • ipeľské nárečie
    • gemerské nárečia
      • juhogemerské nárečie
      • stredogemerské nárečie
      • východogemerské nárečie

Podľa Kačírka a slovake.eu

stredoslovenské nárečia:

  • liptovské nárečia
  • oravské nárečia
  • turčianske nárečie
  • hornonitrianske nárečia (severonitrianske nárečia)
  • zvolenské nárečia
  • tekovské nárečia
  • hontianske nárečie
  • novohradské nárečia
  • gemerské nárečia

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

stredoslovenské nárečia[5]:

  • oravské nárečie
  • turčianske nárečie
  • hornonitrianske nárečie (okolie Prievidze)
  • zvolenské nárečie
    • nárečie zvolenského Pohronia
    • detvianske nárečie
    • nárečie juhozápadného Zvolena
  • tekovské nárečie
  • hontianske nárečie
    • západohontianske nárečie
    • východohontianske nárečie
  • gemerské nárečie
    • nárečie juhozápadného Gemera
    • strednogemerské nárečie
    • východogemerské nárečie

Podľa Etnografického atlasu Slovenska

stredoslovenské nárečia[6]:

  • severná skupina
    • liptovské nárečia
      • stredné liptovské nárečie
      • západné liptovské nárečie
      • východné liptovské nárečie
    • oravské nárečia
      • dolnooravské nárečie
      • strednooravské nárečie
      • hornooravské nárečie
    • turčianske nárečie
    • hornonitrianske nárečie
      • hornonitrianske nárečie
      • prievidzské nárečie
  • južná skupina
    • zvolenské nárečia
      • nárečie zvolenského Pohronia
      • detvianske nárečie
      • nárečie juhozápadného Zvolena
    • tekovské nárečia
      • nárečie tekovského Pohronia
      • hornožitavské nárečie
      • stredožitavské nárečie
    • hontianske nárečie
    • hontiansko-novohradské vrchárske nárečie
    • modrokamenské nárečie
    • nárečie stredného Novohradu
    • ipeľské nárečie
    • nárečia južného Gemera
      • nárečie Sušianskej doliny
      • nárečie Rimavskej doliny
      • nárečie Blžskej doliny
      • nárečie hornej Rimavice
    • nárečia stredného Gemera
      • nárečie Ratskovskej doliny
      • nárečie Muránskej doliny
      • nárečie Štítnickej doliny
    • nárečie východného Gemera (nárečie Slanskej doliny)
    • horehronské nárečie

Referencie
  1. Encyklopédia jazykovedy
  2. slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. s. 481-482.
  3. juhoslavizmy v slovenčine in: Mistrík (ed.): Encyklopédia jazykovedy, 1993
  4. Z textu nie je jasné, či sú ipeľské nárečia chápané ako samostatná skupina alebo ako podskupina novohradských alebo gemerských nárečí.
  5. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 80-81.
  6. Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.

Zdroje
  • stredoslovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 423-424.
  • MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.
  • KRAJČOVIČ, Rudolf. Vývin slovenského jazyka a dialektológia : vysokoškolská učebnica pre filozofické a pedagogické fakulty vysokých škôl. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 345 s. S. 234-277.
  • Nárečia - slovake.eu
  • stredoslovenské nárečia. In: Encyklopédia Slovenska.
  • Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.