Novogréčtina

Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά Nea Ellinika alebo Νεοελληνική γλώσσα Neoeliniki glóssa) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.

Novogréčtina
(νέα ελληνικά, néa elliniká)
ŠtátyGrécko, Cyprus, Albánsko, Arménsko, Bulharsko, Egypt, Taliansko, Rumunsko, Turecko, Ukrajina
RegiónBalkánsky polostrov
Počet hovoriacichokolo 12 miliónov
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Písmogrécke písmo
Postavenie
Úradný jazyk Grécko
Cyprus
Európska únia
Regulátoržiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1el
ISO 639-2gre (B)
ell (T)
ISO 639-3ell
SILELL
Wikipédia
Adresael.wikipedia.org
PomenovanieΒικιπαίδεια, η ελεύθερη εγκυκλοπαίδεια
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Jazykový portál
Rozšírenie novogréčtiny

Nadväzuje na helenistické koiné (čiastočne na starogréčtinu), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. V novogréčtine máme spisy z 15. storočia po páde Byzantskej ríše (1453).

Dnes je úradným jazykom v Grécku a na Cypre, a tým aj v Európskej únii. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk kathareusa „čistý“ jazyk a „ľudový“ jazyk dimotiki.

Dejiny

Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6. stor. Kr., keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má aj slovo η πόρτα (i pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12. stor. po Kr. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.

Po páde Byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (ó ichthis,ryba), sa zmenilo na το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécki vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal. Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave .Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku. Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes úradný jazyk v Grécku a na Cypre. Na Slovensku bol vydaný Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník a učebnica gréčtiny s názvom Učíme sa novogrécky jazyk.

Literatúra

Zozuľak Ján. Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník. Prešov: Datapress, 2011. ISBN 978-80-967289-7-8

Zozuľak Ján – Zozuľaková Dana. Učíme sa novogrécky jazyk = Eláte na gnorísoume te neoelleniké glóssa. Prešov, 2007. ISBN 978-80-969645-6-7.

Gramatika a výslovnosť

Delenie

Novogréčtina:

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.