Prekmurčina
Prekmurčina (iné názvy východná slovinčina, panónska slovinčina; po slovinsky prekmurščina, prekmürščina, prekmürski jezik, panonska slovenščina, vzhodnoslovenščina; po maďarsky vend nyelv) je nárečie slovinčiny, ktorým sa hovorí najmä v oblasti Prekmurje (kraj na sever od rieky Mury) v Slovinsku a Vendvidék v Maďarsku. Používa ho okolo 80 000 ľudí.
Nárečie je lexikou, výslovnosťou aj skloňovaním značne odlišné od spisovnej slovinčiny. Spolu s prleským nárečím tvorí tzv. panónsky dialekt slovinčiny.
Od 18. storočia do roku 1919 sa na príslušnom území (vtedy súčasť Uhorska) používala spisovná prekmurčina (bol to aj vyučovací jazyk na školách), v roku 1920 ho nahradila spisovná slovinčina, ale spisovná prekmurčina sa čiastočne používala v tlači až do konca druhej svetovej vojny.
Bývalé názvy
V 19. stor. sa nárečie (jazyk) nazýval(o) aj "vendčina" - vendski jezik (slovin.), vend nyelv (maď.), Wendisch (nem.); v maďarčine sa tento názov používa dodnes. Od 16. do 18. storočia sa nazýval(o) - najmä odborne - "vandalčina" - lingua vandalicus (lat.), vandalszka jezik (slovin.), vandalus nyelv (maď.), Wandalisch (nem.). V 18. a 19. ho slovinskí autori nazývali aj "stará slovinčina" - sztári szlovenszki jezik (slov.). Do začiatku 19. stor. sa nárečie (jazyk) v maďarčine označovalo (aj) ako tót nyelv (maď.), t. j. prekmurskí Slovinci mali (aj) to isté označenie ako Slováci (pozri tót).
Prekmurská abeceda
a | á | b | c | č | d | e | é | ê | f | g | h | i | j | k | l | lj | m | n | nj | o | ô | ö | p | r | s | š | t | tj | u | ü | z | ž |
A | Á | B | C | Č | D | E | É | Ê | F | G | H | I | J | K | L | Lj | M | N | Nj | O | Ô | Ö | P | R | S | Š | T | Tj | U | Ü | Z | Ž |
Otčenáš v prekmurčine
- Oča naš, ki si vu nebésaj!
- Svéti se Ime tvoje.
- Pridi králestvo tvoje.
- Bojdi vola tvoja,
- kak na nébi, tak i na zemli.
- Krüha našega vsakdanéšnjega daj nam ga dnes.
- I odpüsti nam duge naše,
- kak i mi odpüščamo dužnikom našim.
- I ne vpelaj nas vu sküšávanje.
- Nego odslobodi nas od hüdoga. Amen.[1]
Referencie
- Zálozso János Zvér, Molitvena Kniga, Odobrena od cérkvene oblászti, Murska Sobota, 194